Keď sa povie slovo šalvia (šalvěj), väčšina z nás si predstaví šalviu lekársku, využívanú najmä v medicíne, a u nás pestovanú. Menej ľudí si spomenie na iné taxóny šalvie, u nás divo rastúce, a na druhy, ktoré sa pre svoj dekoratívny vzhľad pestujú ako okrasné rastliny, najmä šalvie cudzej proveniencie. Niektoré druhy šalvií majú využitie nielen vo farmaceutickom, ale aj v potravinárskom a kozmetickom priemysle.
Rod šalvia má približne 900 druhov a je bohato rozšírený v tropickom a subtropickom pásme. Do strednej Európy sa rozšírilo len málo druhov, a aj to väčšinou zásluhou človeka. Domovom v Európe sú južné oblasti okolo Stredozemného mora.
Salvia L. – šalvia (šalvěj) patrí do čeľade Lamiaceae (hluchavkovité) a podčeľade Nepetoideae. Šalvie sú trváce, zriedka jednoročné až dvojročné byliny či polokry, chlpaté, často aromatické. Stonky priame, spravidla málo rozkonárené. Prízemné listy často v ružici, stonkové listy rôzneho tvaru, širšie alebo čiarkovité, spravidla celistvé, celistvookrajové, vrúbkované, pílkovité alebo laločnaté, prechádzajú do listeňov, ktoré sú väčšinou odlišné od listov a sú vajcovité alebo podlhovasté, zelené, fialové alebo červené. Kvety, ktoré sú usporiadané do dvojkvetých až mnohokvetých papraslenov, usporiadaných do vrcholových paklasov, sú väčšinou obojpohlavné, krátko stopkaté; kalich je vajcovitý, rúrkovitý až zvončekovitý, dvojpyskový, horný pysk trojzubý alebo celistvý, dolný pysk dvojzubý; koruna dvojpysková, rúrkovitá, priama alebo zohnutá, horný pysk priamy, málo vypuklý alebo vykrojený, dolný pysk 3-laločný, stredný lalok najväčší, celistvý alebo vykrojený; tyčinky 2 predné, zadné chýbajú, alebo sú vo forme staminódií, nitka spojená s peľnicou pohyblivým konektívom, čnelka spravidla dlhá, s rovnakými alebo nerovnakými konárikmi blizny. Plodom sú 4 tvrdky, hladké, niekedy vo vlhku slizovatejúce.
Na území Slovenskej republiky a Českej republiky sa uvádza výskyt 12 taxónov šalvie, z toho sedem z nich považujeme za domáce.
Salvia verticillata L., šalvia praslenatá (šalvěj přeslenitá), rastie na suchších, výhrevných svetlých lúkach, medziach, priekopách, pri cestách, v lesných lemoch až do výšky 1100 m n. m. – Salvia pratensis L., šalvia lúčna (šalvěj luční), obľubuje suché, výhrevné, vysychavé, zásadité až slabo kyslé pôdy, humózne, kamenisté, hlinito-piesočnaté – lúky, pasienky, násypy, stráne, skaly do výšky 1000 m n.m. – Salvia nemorosa L., šalvia hájna (šalvěj hajní), vyhľadáva suché, svetlé stanoviská, pasienky, medze, okraje lesov a svetlé lesy, hlavne vo vyšších polohách, do výšky 700 m n. m. – Salvia austriaca Jacq., šalvia rakúska (šalvěj rakouská), rastie na vysychavých, výhrevných, zásaditých až neutrálnych pôdach, na trávnatých, krovinatých i lesných stanovištiach. – Salvia glutinosa L., šalvia lepkavá (šalvěj lepkavá), rastie na vlhších polotienistých stanoviskách, na humóznych, výživných pôdach, v listnatých lesoch a na ich okrajoch, maximálne do výšky 1400 – 1450 m n. m., nad 1000 m n. m., ale zriedkavo. – Salvia aethiopis L., šalvia vlnatá (šalvěj etiopská), rastie na výživných, suchých, zásaditých až neutrálnych, kamenistých a hlinitých pôdach...
RNDr. D. Tekeľová, CSc., Mgr. J. Tóth, PhD.
