Vinič hroznorodý (Vitis vinifera L., česky réva vinná, z čeľade Vitaceae) patrí predovšetkým v južnej časti Slovenska k tradične pestovaným rastlinám. Nájdeme ho nielen na rozsiahlych južných viničných svahoch, ale aj v malých či väčších záhradách. Vďaka svojej lianovitej forme je možné vinič pestovať nielen na vedení, ale aj ako netradičný živý plot alebo nechať rásť a tiahnuť ho ako živú letnú strechu na altánky, pergoly či iné záhradné konštrukcie. Ide o stredomorskú rastlinu, jej stolové odrody sa pestujú najmä na produkciu hrozna a vinárske odrody na výrobu vína.
Na celom svete sa vinič pestuje v teplých a miernych oblastiach predovšetkým v Číne, Taliansku, USA, Španielsku, Francúzsku, Turecku a Indii. Pestovanie je možné aj v tropických a subtropických oblastiach, hoci optimálne sú teplé a suché klimatické podmienky s teplotami 15 – 40 °C a ročným úhrnom zrážok 500 – 600 mm.
Málokto vie, že listy najmä tmavých odrôd viniča sú významnou liečivou surovinou s bohatým obsahom polyfenolov a antioxidantov, čo im umožňuje využitie pri podpore zdravia cievneho systému. Listy červenej farby sa získavajú na jeseň po zozbieraní dozretých plodov a následne sa šetrne sušia. Podľa európskeho liekopisu (Ph.Eur. 11 - Vitis viniferae folium) musia sušené listy obsahovať minimálne 1,5 % celkových flavonolov a 0,4 % antokyánov. Listy viniča sú bohaté na triesloviny, predovšetkým katechín, galokatechín a epikatechingalát, z ktorých vznikajú oligomérne proantokyanidíny. Obsahujú aj flavonoidy, prevažne ako flavonoly a ich glukuronidy, ako aj antokyány, resveratrol, organické kyseliny, a sú bohatšie na karotenoidy a vitamín C než samotné plody, vďaka čomu predstavujú komplexný zdroj bioaktívnych látok s potenciálnym účinkom na zdravie.
Liečivé účinky listov viniča sú známe od staroveku. V Európe sa používali pri hnačkách, krvácaní, hemoroidoch, kŕčových žilách a iných cievnych ochoreniach. V tureckej ľudovej medicíne listy pôsobili diureticky. Severoamerickí pôvodní obyvatelia používali čaj z listov príbuzného druhu (Vitis labrusca L.) pri hnačkách, zápaloch pečene, bolestiach žalúdka a zápaloch v ústnej dutine; listy tiež aplikovali externe pri bolestiach, reumatizme alebo opuchoch. V Indii sa listy viniča používali pri bolestiach hlavy, kožných ochoreniach, hemoroidoch či vracaní. V tradičnej francúzskej medicíne sa z listov pripravovali čaje alebo pastované obklady na opuchnuté a bolestivé nohy. Od 60. rokov 20. storočia sa tieto extrakty začali klinicky skúmať v Nemecku a Francúzsku pri liečbe chronickej žilovej nedostatočnosti a kŕčových žilách.
PharmDr. Mgr. E. Kurin, PhD.
