História tejto byliny siaha do ďalekej minulosti. Už starovekí Egypťania pripravovali z komonice lekárskej čaj na liečbu črevných parazitov a pri bolestiach uší. Grécky lekár Galén odporúčal aplikovať zápar z komonice vo forme obkladov na zápaly a opuchnuté kĺby. V Anglicku bola považovaná za prostriedok na ochranu zraku a vyrábali sa z nej masti na rany a vredy. Táto tradícia pretrváva v krajine dodnes. Z kvetov a listov sa pripravoval čaj, ktorý sa používal pri meteorizme.

Rodový názov Melilotus je gréckeho pôvodu a skladá sa zo slov meli (med) a lotos (kvet). Tento názov symbolicky vystihuje charakter rastliny, ako medonosnej byliny s príjemnou sladkou vôňou.

Komonica lekárska patrí do čeľade bôbovité (Fabaceae). Ide o dvojročnú bylinu, ktorá v druhom roku vegetácie dorastá do výšky 100 cm, niekedy 150 cm. Biely koreň je rozvetvený. Má rozkonárenú vystúpavú až priamu stonku. Podlhovasté listy sú trojpočetné, striedavé, vajcovité nepravidelne zúbkaté a majú celistvookrajové palístky kopijovitého tvaru. Žlté ovisnuté kvety vyrastajú v strapcoch v pazuchách listov. Kalich je zvončekovitý, motýľovitá koruna je dlhá 5 – 7 mm. Plodom je vajcovitý struk, s jedným až dvoma semenami.

Prirodzene sa vyskytuje v Európe a v Ázii, neskôr sa rozšírila do Severnej Ameriky a ako invázna rastlina aj na Nový Zéland. V našich podmienkach rastie na slnečných, suchších trávnatých plochách, pri okrajoch ciest, štrkoviskách, pastvinách a vo viniciach...

Doc. RNDr. M. Bačkorová, PhD.