Deväťsil hybridný
Petasites hybridus /L./ P. Gaertn., B. Mey. et Scherb.;
česky: devětsil lékařský;
anglicky: Butterbur;
nemecky: Rote Pestwurz;
rusky: Белокопытник гибридный
Z histórie: už v antike sa deväťsil používal pri morových epidémiách, korene a listy sa prikladali na otvorené rany, ktoré sa zmenšovali a rýchlejšie hojili. Latinský názov petasos – slnečný klobúk, je odvodený od veľkých listov pripomínajúcich slnečník.
Opis: trváca bylina s hrubým, nepríjemne páchnucim, dlho výhonkastým podzemkom, z ktorého na jar vyrastajú purpurové, priame byle, počas kvitnutia vysoké 0,1 – 0,4 m; neskôr až 1 m. Listy sú stopkaté, veľké (u nás v prírode patria medzi najväčšie), až 1 m dlhé, srdcovito okrúhle, na rube tenko sivoplstnaté. Stonka je husto šupinatá, zakončená predĺženým samičím strapcom so 16 – 55 úbormi alebo samičími metlinami s 30 – 150 úbormi. Zákrovné listene sú fialové, kvety ružovofialové, všetky rúrkovité. Kvitnú od marca do mája. Plody sú nažky s chocholcom.
Rozšírenie a výskyt: geofyt, rozšírený v subatlantickej až euroázijskej časti Európy. U nás sa vyskytuje na vlhkých, výživných, humóznych, kamenistých až hlinitých pôdach, v horskom a podhorskom stupni.
Možnosti získania: zberom z prírody.
Droga: usušený koreň – Petasitidis radix a usušený list – Petasitidis folium. Pomer zosušenia je 3:1 (koreň) a 5 – 6:1 (list). V ľudovom liečiteľstve sa uplatňuje aj usušený kvet – Petasitidis flos (5:1).
Obsahové látky: podzemná časť obsahuje silicu, horčiny (petasitín), pektínové látky, sliz, inulín, triesloviny, minerálne látky a ich soli. Listy obsahujú aj petazín, monoterpénové aj seskviterpénové uhľovodíky, petasiolidy. Kvety obsahujú farbivá, dextrín.
Liečivé vlastnosti a účinnosť: list sa používa ako močopudný a potopudný prostriedok; pri ochoreniach dýchacích ciest, kde sa predpokladá spazmolytické pôsobenie; tiež pri kašli a proti črevným parazitom.
Použitie: deväťsil sa najčajstejšie používa v ľudovom liečiteľstve. Čerstvé listy sa používajú zvonka pri rôznych kožných ochoreniach (zastavenie tvorby lupín), prikladajú sa na opuchnuté miesta, zapálené žily a pod. Pre nepríjemný zápach sa čerstvý koreň používa na prípravu tinktúr, homeopatík.
Toxicita: nepríjemný pach čerstvých koreňov môže vyvolať nevoľnosť až bolesti hlavy. Koreňová droga sa väčšinou kombinuje v zmesiach, kde by nemala prekročiť 15 – 20 % podiel.
