LIEČIVÉ   RASTLINY  V PREVENCII  A  PODPORNEJ LIEČBE  CIVILIZAČNÝCH   OCHORENÍ  (IV) -  Ochorenia  pečene

     V dôsledku civilizačných ochorení dochádza k poškodeniu niektorých orgánov ľudského tela (srdce, cievy, mozog, obličky, pečeň). K najzávažnejším ochoreniam pečene patrí:

• alkoholická choroba pečene,
• cirhóza pečene – cirrhosis hepatis,
• vírusová hepatitída.

Najčastejšou vyvolávajúcou príčinou týchto poškodení je nesprávna výživa a zlý životný štýl so všetkými svojimi dôsledkami, nevynímajúc aj nadmerné užívanie alkoholu, konzumácia vysoko kalorickej stravy a tiež s vysokým obsahom tuku.

Alkoholická choroba pečene

Ochorenie pečene, ktoré vedie k  jej poškodeniu má multifaktoriálny charakter. Rozhodujúci je vplyv nesprávnej výživy a priameho účinku metabolizovaného alkoholu. Toto ochorenie súvisí s nebezpečnými produktmi metabolizmu etanolu (acetaldehyd, voľné radikály a i). V náchylnosti na alkoholickú chorobu pečene (ACHP) existujú výrazné interindividuálne rozdiely. Kumulatívna dávka alkoholu má dôležitú úlohu pri vzniku ochorenia. Na Slovensku je ACHP najčastejšou príčinou pečeňovej (hepatálnej) cirhózy.

Chronická alkoholová hepatopatia je pečeňové ochorenie, ktoré vzniká pri postupnom odumieraní pečeňových buniek – hepatocytov. Pečeň je schopná zniesť dlhý čas zvýšenú konzumáciu alkoholu, avšak iba do určitej miery, pri prekročení ktorej dochádza napokon k jej deštrukcii. V prvej fáze dochádza k fibróze, ktorá sa prejavuje čiastočnou stratou funkcie a štruktúry pečene následkom zmnoženia väziva v jej vnútri. Neskôr pečeňové tkanivo podlieha nezvratnému odumieraniu – nekróze. Nakoniec v mŕtvych oblastiach vznikajú jazvy, ktoré spôsobujú scvrkávanie orgánu a zmenu jeho formy, vzniká cirhóza.  

Cirhóza pečene

Ochorenie najčastejšie vzniká po hepatitíde, interhepatálnej a exhepatálnej cholestáze, chronickej venostáze, intoxikácii hepatotoxickými látkami. 

Choroba sa objavuje aj po dlhoročne neliečenej závislosti od alkoholu – alkoholizme, najmä po  pravidelnom príjme veľkého množstva alkoholu počas viacerých rokov: u mužov vzniká pri pití 132 g alkoholu denne, u žien stačí 52 g denne, čo zodpovedá približne 2 l piva, 1 l vína, alebo 5 pohárikom (5 cl) každý deň počas 20 – 25 rokov. U žien je to štvrtina z uvedených dávok za podstatne kratšie obdobie, a to 5 až 7 rokov. Cirhózy pečene končiace smrťou majú vo svete stúpajúcu tendenciu. Odhaduje sa, že 70 až 90 % ťažkých alkoholikov končí svoj život cirhózou pečene – zlyhaním pečene so smrťou .  Zákernosť tejto choroby spočíva v jej takmer bezpríznakovom priebehu.

Cirhóza pečene je vážne ochorenie a predstavuje konečné štádium alkoholovej choroby pečene. Priebeh ochorenia je nasledovný:

• krvácanie z tráviaceho traktu následkom vzniku pažerákových varixov – rozšírených žilových spletí,
• výskyt voľnej tekutiny v brušnej dutine s extrémnym zväčšením brucha – ascites
• pokles počtu krvných doštičiek a porucha zrážania krvi,
• vážne postihnutie mozgových funkcií a nervového systému – toxická alkoholická encefalopatia. 

Existujú tri formy alkoholického poškodenia pečene:

1. alkoholická dystrofia pečene (steatóza) – stukovatenie  pečene je zvratný – reverzibilný proces, ktorý ešte nespôsobuje vážne problémy. Spočíva v nahromadení tuku v pečeni a v jej následnom zväčšení. Je to prvý prejav nepretržitého zneužívania alkoholu a môže sa ľahko prehliadnuť, až kým sa v rozbore krvi nezistí zvýšenie pečeňových enzýmov, ožltnutie (ikterus) pacienta a zlé trávenie pre poruchu vylučovania žlče.
2. alkoholická hepatitída je zápal pečene a jej deštrukcia sprevádzaná žltačkou, horúčkou a bolesťami brucha. Je to čiastočne reverzibilný proces, nutnosťou je však okamžitá abstinencia alkoholu. Histologicky je charakterizovaná nekrózou a apoptózou hepatocytov, leukocytovou infiltráciou a persínusoidálnou fibrózou. Vyskytuje sa u 50% alkoholikov.
3. alkoholická cirhóza sa vyskytuje u 15 – 30% alkoholikov a je už nezvratná – ireverzibilná. Hlavným histologickým znakom sú hyperplastické uzlíky oddelené zväzkami fibrotického tkaniva. Klinicky sa prejavuje upchatím ciev, deštrukciou vnútornej štruktúry pečene, zlou funkciou orgánov (najmä mozgu a obličiek). Choroba sa klinicky prejaví často až dlhých rokoch nemierneho pitia. Liečbu alkoholovej cirhózy prežíva len 40 – 60% chorých.

Tieto tri formy alkoholického poškodenia pečene sa môžu prelínať. Nepredstavujú ani štádia, ani vývin či progresiu ochorenia. Alkoholická hepatitída a cirhóza sú formy rozvinutej alkoholickej choroby pečene. Klinický priebeh ochorenia má  veľmi pestrý a rôznorodý obraz.  Základnými prejavmi však býva zväčšenie pečene s objavením sa voľnej tekutiny v brušnej dutine – ascites, žltá farba kože – ikterus a kožné zmeny – pavúčikovité névy ,  caput meduse , palmárny erytém  a neurologickými príznakmi. 

Fytoterapia ochorení pečene

V terapii ochorení pečene sa z rastlinných drog osvedčili viaceré druhy z čeľade astrovité. K veľmi účinným patrí pestrec mariánsky – ostropestřec mariánsky (Silybum marianum /L./ P. Gaertn.; Asteraceae)  Droga – pestrecový plod  a prípravky z nej majú profylaktické a terapeutické účinky pri poruchách činnosti pečene. Silymarínový komplex má ochranný účinok na pečeňové tkanivo ako hepatoprotektívum, antihepatotoxikum. Zlepšuje metabolické procesy po hepatitídach, chronických a degeneratívnych ochoreniach pečene, napr. cirhóza. Urýchľuje odbúravanie toxických metabolitov, ako sú alkohol, chemikálie, ťažké kovy, amanitínové a faloidínové jedy. Priaznivo vplýva na regeneráciu pečeňových buniek. Pri chronických poruchách žlčníka sa používa ako cholagogum a mierne spazmolytikum.

Droga a izolovaný silymarín sú súčasťou viacerých liečivých prípravkov (Flavobion, Simepar, Legalon, Hepabene, Silymarol, Carsyl a i.). Plod pestreca mariánskeho sa neodporúča užívať v pokročilej gravidite, pri vyšších štádiách hypertenzie, pri ischemickej chorobe srdca a arytmiách. Pri dodržaní terapeutických dávok sa  nezistili vedľajšie účinky.

Zaujímavou rastlinou je rumanovec farbiarsky – rmen barvířský (Cota tinctoria /L./ J. Gay;  Asteraceae). Droga – kvetný úbor rumanovca farbiarskeho – sa používa pri ochoreniach pečene a žlčníka zvyčajne v kombinácii s inými drogami vo forme záparu, extraktu alebo tinktúry. Z účinných látok boli v droge identifikované silica (0,85 – 1,99 %), horčiny, flavonoidy (1,96 – 2,51 %), žlté farbivo –  xantofyl, kumaríny, tanín, gáfor, kyselina antemiová a kyselina tyglíková. Z terapeutického hľadiska sú zaujímavé tri skupiny obsahových látok: polyacetylény, flavonoidy a seskviterpenické laktóny, ktoré sa pravdepodobne podieľajú na biologických účinkoch, zvlášť hepatoprotektívnej aktivite. Rekonvalescentné použitie drogy sa odporúča po prekonaní žltačky. Droga sa neodporúča tehotným a dojčiacim ženám, malým deťom a nie je vhodná na dlhodobé používanie. Zaznamenali sa prípady ľahkej alergie.                                              

Z usušených kvetov rumanovca farbiarskeho kombinovaných s extraktmi ďalších liečivých rastlín: pestrec mariánsky – ostropestřec mariánsky (Silybum marianum /L./ Gaertn.) rakytník rešetliakovitý –  rakytník rešetlákový  (Hippophae rhamnoides L.), púpava lekárska – pampeliška /smetanka/ lékařská (Taraxacum officinale auct. non Weber)  a zmesami vitamínov a minerálnych látok sa v SR vyrába Anthemis výživový doplnok na pečeň. Prípravok predstavuje kombináciu prírodných látok, vitamínov a minerálií vhodných na ochranu pečeňových buniek pred škodlivými vplyvmi prostredia, na podporu metabolickej činnosti pečene a jej regenerácie a na detoxikáciu organizmu. Prípravok bol schválený hlavným hygienikom Ministerstva zdravotníctva SR ako výživový doplnok, nie je určený pre deti do troch rokov, tehotné a dojčiace ženy. Je vhodný aj pre diabetikov. 

Vo fytoterapii pečene je potrebné zabrániť vstrebávaniu nežiaducich zlúčenín z čreva. Ako uvádza Miko (1991) –  pri pomalšom vylučovaní žlče žlčové pigmenty a rozličné nepotrebné metabolity preťažujú pečeňové bunky. Z  tohto dôvodu podanie rastlinných drog s choleretickým a cholagogickým účinkom menej zaťažuje pečeňový parenchým. Odporúča sa aj podávanie močopudne pôsobiacich rastlinných drog – diuretík, ktoré znižujú množstvo cirkulujúcich odpadových látok, ktoré by museli spracovať pečeňové bunky. Antisepticky pôsobiace rastlinné drogy zabraňujú rozkladným procesom v čreve a redukujú tvorbu toxických zlúčenín, ktoré tiež prechádzajú pečeňovými bunkami. Popri úprave stravy a dietetických opatreniach je možné podávať drogy upravujúce činnosť žalúdka a súčasne podporujú chuť do jedenia – stomachiká.

Tabuľka 1. Liečivé rastliny a drogy vhodné pri ochoreniach pečene

Sladkovka hladkoplodá – lékořice lysá (Glycyrrhiza glabra L., Fabaceae) je ďalšou liečivou rastlinou vhodnou na použitie pri ochoreniach pečene. Obsahuje glycirhizín – saponínová látka, tzv. kyselina glycyrhizínová (3 – 9 %) a ďalšie účinné látky (flavonoidné glykozidy, oxykumaríny, sacharidy), ktoré sú perspektívou na prevenciu a liečbu chronických zápalových ochorení pečene. Viaceré štúdie ukázali, že užívanie glycirhizínu zlepšilo funkciu pečene u pacientov s chronickou hepatitídou už po jednom mesiaci. Podávanie glycirhizínu musí byť dlhodobejšie, pretože po skončení užívania dochádza k opätovnému zhoršeniu funkcie pečene.

V preventívnej liečbe ochorení pečene je vhodné užívať lecitín. Patrí medzi glycerofosfatidy, ktoré sú biogeneticky príbuzné tukom. Lecitíny majú veľký význam vo fytoterapii, keďže zodpovedajú za funkčnú a štrukturálnu integritu bunkových membrán a ovplyvňujú priepustnosť bunkových membrán. Pozostáva z cholínu, linolénovej kyseliny a inozitolu. Tieto látky označované tiež ako „pečeň posilňujúce“ látky alebo faktory ochraňujúce pečeň pred ukladaním tukov v pečeni, zlepšujú cirkuláciu cholesterolu a ďalších tukov cez pečeň a žlčník. Pomáhajú pečeni odstraňovať nabezpečné toxíny. Slúžia ako ochranný faktor pre pečeň predovšetkým u ľudí, u ktorých zvýšený príjem tukov v strave alebo zvýšený príjem alkoholu pôsobí na stukovatenie pečene. 

V závere príspevku je nutné zdôrazniť, že liečivé rastliny, ktoré sa pri liečení pečene používajú, sú vhodné najmä pre podpornú liečbu a liečenie v rekonvalescencii. 

Pozn.:Odporúčania v príspevku autori i vydavateľ časopisu overili. Nepreberajú však zodpovednosť za prípadnú ujmu na zdraví.

Ing. M. Habánová, PhD., Ing. M. Habán, PhD., MUDr. P. Chlebo