Kombucha (čítaj kombuča), fermentovaný čaj s dlhou históriou, sa pre svoje liečivé účinky začala používať vo východnej Ázii už v roku 220 pred n. l. Jej pôvod však siaha do severovýchodnej Číny (Mandžuska), kde bola obľúbená počas dynastie Tsin (Ling Chi) vďaka svojim detoxikačným a povzbudzujúcim vlastnostiam. Legenda hovorí, že v roku 414 n. l. japonský lekár Kombu priniesol tento čaj do Japonska a úspešne ním liečil tráviace ťažkosti cisára Inkya. Odtiaľ pochádza názov „kombucha“ alebo „Kombu čaj“.

S rozvojom obchodných ciest sa kombucha rozšírila do Ruska, neskôr do východnej Európy a začiatkom 20. storočia sa dostala aj do Nemecka. Počas druhej svetovej vojny ju Nemci hojne konzumovali, no v 50. rokoch 20. storočia sa jej obľuba rozšírila aj do Francúzska a severnej Afriky, kde sa rýchlo stala populárnym nápojom. Rastúci dopyt po kombuche však viedol k nedostatku čajových lístkov a cukru, čo spôsobilo dočasný pokles jej spotreby.O pár rokov neskôr švajčiarski vedci zistili, že kombucha má podobné zdravotné benefity ako jogurt – vďaka obsahu kyselín podporujúcich rast prospešných črevných baktérií. Tento objav naštartoval jej novodobú popularitu. Kombucha je zvyčajne pripravovaná fermentovaním sladeného zeleného alebo čierneho čaju symbiotickou kultúrou baktérií a kvasiniek (SCOBY – symbiotic culture of bacteria and yeast). SCOBY je biofilm, ktorý vzniká spolužitím kvasiniek (rôzne druhy rodov Saccharomyces, Zygosaccharomyces, Dekkera/Brettanomyces, Pichia) a baktérií octového kvasenia (tieto baktérie sú najcharakteristickejšie pri fermentácii, patria sem rôzne druhy rodov Acetobacter, Gluconobacter, Gluconacetobacter a Komagataeibacter)...

Mgr. E. Kostovčíková