V minulosti sa v našich viniciach okrem hrozna a následne vína pestovali aj viaceré ovocné stromy. Mnohé z nich sú dnes už menej známe, no o to vzácnejšie. Okrem oskoruše či mišpule, ktoré boli opísané v predchádzajúcich číslach, medzi nimi nájdeme aj dulu, s peknými voňavými plodmi.

Dula podlhovastá (kdouloň obecná), Cydonia oblonga Mill., je strom z čeľade Rosaceae.  Vzrastom a plodmi sa podobá v našich končinách viac známej hruške.  Okrem plodov, kvôli ktorým sa dula pestuje, ide aj o veľmi okrasný listnatý strom, v niektorých prípadoch ker.  Zvyčajne dorastá do výšky 3 - 5 metrov, no môže dosahovať výšku až 8 metrov.  Kvitne peknými svetloružovými kvetmi veľkými približne 5 cm.  Malvicovité plody - duly, sú veľké niekedy až 15 cm.  Nezrelé sú zelenej farby a sú husto pokryté drobnými chĺpkami, ktoré po dozretí opadnú.  Zrelé duly sú už zlatistožltej farby, majú voskovitú, až mastnú šupku a charakteristickú vôňu.  C. oblonga je jediným zástupcom rodu Cydonia pochádzajúcim najmä z strednej a západnej Ázie, najmä z oblasti Zakaukazska.  Predpokladá sa, že jej domestikácia začala už období Mezopotámie.  Do Európy boli duly privezené pravdepodobne po invázii Alexandra Veľkého do Strednej Ázie.  Latinský rodový názov pochádza z názvu starovekého gréckeho mesta Kydonia, ktoré sa nachádzalo na mieste súčasného mesta Chania na Kréte.  Druhový názov "oblonga" zas poukazuje na podlhovastý tvar plodov.  Verí sa, že zlatým jablkom z gréckej mytológie, ktoré venoval Paris bohyni lásky Afrodite, bola práve dula.  V starovekom Grécku sa preto duly obyčajne jedli na svadobných hostinách ako znak lásky a takisto sa z nich v tomto období pripravovali vína.  V stredoveku boli duly zas jedlom aristokracie.  V období moru boli duly považované za ochranný prostriedok proti tejto chorobe.  V súčasnosti je toto ovocie v Európe už skoro zabudnuté.  Najväčším pestovateľom je momentálne Turecko, kde sa toto ovocie teší stálej obľube. ...

Mgr.  K.  Dokupilová