Strava patrí k základným biologickým podmienkam života človeka. Tak ako každá skúsenosť aj strava je sprostredkovaná a určená kultúrou. Sú to normy a zvyky spoločnosti, ktoré rozhodujú o tom, čo možno pokladať za potraviny, čo a ako sa v určitej situácii konzumuje. Človek uspokojuje svoje primárne potreby tradovanými, naučenými kultúrnymi spôsobmi.
Tisíce rokov charakter stravy ľudí závisel od okolitej prírody. Keď ľudia začali prechádzať od lovu zvierat a zberu rastlín v prírode k domestifikácii zvierat a pestovaniu poľnohospodárskych plodín, nastala zásadná zmena v stravovacích návykoch ľudí. Počas ďalšieho historického vývinu sa postupne priama závislosť ľudí od prírody oslabovala. Už od stredoveku sa v Európe rozvíjal obchod s potravinami, potravinárske remeslá a od 19. storočia priemyselná výroba potravín. Na charakter stravy výrazne vplývalo spoločenské prostredie, rodinné tradície, ktoré určovali výber surovín
vhodných na prípravu jedál a spôsob ich prípravy. Charakter tradičnej stravy Slovenska úzko súvisel s možnosťami, ktoré poskytovala poľnohospodárska výroba. Strava mala lokálny charakter a často bola stereotypná. K výraznejším zmenám dochádzalo, keď v poľnohospodárstve začala prevažovať produkcia pre trh, stúpala kúpyschopnosť obyvateľstva dedín, zvyšoval sa podiel potravín nakupovaných v obchodoch, čím do ľudovej stravy prenikali nové potraviny a zanikali tradičné potraviny. Aj stolovanie a spôsoby podávania stravy sa menili. Spoločné jedenie z mís, staré formy patriarchálneho spôsobu pri stolovaní a zvyky (otec, gazda sedel za vrchom stola, začal jedlo ako prvý, prísny zasadací poriadok, modlitba pred jedlom) zanikali. Muži začali pracovať vo fabrikách, menil sa štýl života na dedinách. Rozširovalo sa individuálne jedenie a tradície sa dodržiavali len vo sviatočné dni, keď sa zvyčajne zišla celá rodina a pripravili sa tradičné jedlá.
Ľudová etiketa – „móres“.
Pri ľudovej etikete boli dodržiavané určité pravidlá, tradované zvyky. Stôl v izbe – kuchyni dôležité miesto v dome. Zasadací poriadok (najčestnejšie miesto za vrchom stola patrilo gazdovi, hlave rodiny, vedľa gazdu synovia od najstaršieho po najmladšieho, protipólom gazdu bola jeho žena. Ona rozhodovala, čo sa navarí a porciovala, pripravovala, nosila, preto zvyčajne nestolovala spolu s ostatnými a jedla až vtedy, keď sa všetci najedli. Jedlo sa spoločne...
Cesnak kuchynský (Allium sativum) je mimoriadne zdravý, konzumácia pomáha znižovať hladinu cholesterolu v krvi, posilňuje organizmus, spomaľuje starnutie, pôsobí antibioticky, antisepticky,
dezinfikuje vnútorné orgány a pomáha pri cukrovke... Kapusta obyčajná (Brassica oleracea), tradičná potrava Slovanov, ktorí objavili kvasenie kapusty ešte pred príchodom na naše územie. Kapusta výborne čistí a dezinfikuje žalúdok a črevá, najmä po otravách potravinami. Kvasená sa konzumuje celú zimu, je zdrojom vitamínov C, B a minerálnych látok. Tradičným štedrovečerným pokrmom už niekoľko desaťročí je pôstny pokrm – ryba – kapor. Udomácnil sa na Slovensku v rokoch prvej svetovej vojny. Iniciátormi boli české rodiny, ktoré sa prisťahovali na Slovensko. V slovenských rodinách sa vianočný kapor konzumuje s chutným zemiakovým šalátom...
Škorica – škoricovník cejlónsky (Cinnamomum zeylanicum), kôra tropického vždyzeleného stromu je obľúbenou príjemne voňajúcou koreninou. Slúži na zlepšenie trávenia a povzbudenie činnosti vnútorných orgánov...
MVDr. I. Oppenbergerová
