Liečivé, aromatické a koreninové rastliny (LAKR) v Seychelskej republike sa v obmedzenej miere získavajú z prírodných podmienok. Na cielenú produkciu sa využívajú hlavne menšie pestovateľské plochy, ktoré obrábajú miestni farmári. Na pestovanie LAKR, ale aj potravinových plodín sa využívajú oblasti s červeno zafarbenou a piesočnatou pôdou. Na svahoch kopcov sa zriedkavo pestujú na terasovitých pozemkoch, na ktorých sa výrazne znižuje riziko nadmerného odtoku vody a erózie pôdy. Rovinaté plošiny sa ľahšie obrábajú, ale vyžadujú viac vody a pestovanie pod závlahami.

V dôsledku stúpajúcej hladiny mora sa zasolenie pobrežnej piesočnatej pôdy v súčasnosti stáva veľkým problémom. V oboch situáciách je dôležité používať kompost a nastielať mulč, čo pomôže doplniť živiny a zlepšiť štruktúru pôdy, pretože v tropických oblastiach sa organická hmota rozkladá veľmi rýchlo. V tejto časti sú uvedené aktuálne poznatky o škoricovníku cejlónskom a vôňovci citrónovom a ich uplatnení na Seychelách.

Škoricovník cejlónsky (Cinnamomum verum J. Presl), po česky skořicovník pravý

Okrem Seychel je rozšírený na Malabarskom pobreží Indie, vysadzovaný na plantážach na Cejlóne (Srí Lanke), Madagaskare, v Tanzánii, Brazílii, Číne. Škorica, po seychelsky Kanel, Cannele, bola jednou z prvých aromatických a koreninových rastlín, ktorá bola na Seychely introdukovaná koncom 18. storočia. V tej dobe Francúzsko hľadalo vhodné tropické ostrovy, na ktorých mohlo pestovať cenné koreniny, aby prelomilo holandský monopol na obchod s korením. Prví osadníci vyrúbali veľké časti lesných porastov a začali zámerne škoricovník vysádzať, aby z listov získavali silicu. Zároveň pôvodné vtáctvo, ako pestroš bradavičiar (Alectroenas pulchcherrimus, po seychelsky Pizon olande) a bulbul hrubozobý (Hypsipetes crassirostris, po seychelsky Merl), objavili v podlhovastých plodoch bohatý zdroj potravy, čím výrazne prispeli k rozšíreniu tejto dreviny. Stromy škoricovníka tak začali obsadzovať voľné plochy, kde sa veľmi dobre udomácnili...

Vôňovec citrónový (Cymbopogon citratus (DC.) Stapf), po česky voňatka citrónová.

„citrónová tráva“, po seychelsky Citronelle, rastie v hustých trsoch, ktoré sa rozširujú smerom od stredu trsu, preto sa často vysádza v radoch pozdĺž svahov kopcov, kde sa rozrastá a zabraňuje erózii pôdy počas silných dažďov.

Trsnatá, viacročná tráva z čeľade lipnicovité (Poaceae), rastúca do výšky 2 m, rozšírená v tropických a teplejších subtropických oblastiach takmer po celom svete. Podzemok je krátky, biely. Stonka je vysoká, steblo je článkované. Listy sú úzke, dlhé, aromatické, sivozelené. Listová čepeľ je špicato zakončená, široká 3 ‒ 10 mm, dlhá 50 cm, z oboch strán pokrytá jemnými trichómami, má veľmi ostré okraje, preto je potrebná pri manipulácii s listami obozretnosť. Listy, listové pošvy a plevy obsahujú pletivá so sekrečnými bunkami, v ktorých sa tvorí citrónovo aromatická silica (0,5 ‒ 1 %). Súkvetie je metlina zložená z kláskov vyrastajúca na vrchnej časti stonky...

Pokračovanie v nasledujúcom čísle.

 Prof. Ing. M. Habán, PhD., Ing. M. Černý, prof. Ing. M. Habánová, PhD.