Používanie korenín sprevádza ľudstvo od najstarších čias. Pravdepodobne už pračlovek v dobe kamennej poznal pri viacerých aj ich liečivé účinky. Získané skúsenosti obohatené stále novšími poznatkami prechádzali potom z pokolenia na pokolenie. Písomnosti starej Číny, Indie, Egypta, Grécka a Ríma potvrdzujú, že viaceré koreniny boli známe už dávno pred n.l. a niektoré, ako rasca, koriander, aníz, kôpor, cibuľa, šafrán i ďalšie, sa aj pestovali.
Po objavení Ameriky sa sortiment korenín rozšíril napr. o papriku, vanilku či kakao. Od druhej polovice 18. storočia sa v Európe datuje aj vydávanie odbornej literatúry s informáciami o ich používaní a pestovateľských metódach. Koreniny boli v celosvetovom meradle významným obchodným artiklom i príčinou závažných konfliktov.
Liečivé rastliny používané ako koreniny obsahujú mnoho biologicky aktívnych zložiek s uplatnením v liečbe i gastronómii. Modernými laboratórnymi metódami sa testovala antioxidačná aktivita piatich druhov známych korenín – kurkumy, ďumbiera, škorice, muškátovníka a kardamónu.
Kurkuma pravá – kurkuma dlouhá (Curcuma longa), ktorú Arabi dovážali z Indie, bola v Európe známa už v staroveku ako „indický šafrán“. Koreninou je práškovaný podzemok. Obsahuje hlavne približne 5 % kurkuminoidov, silicu, početné glycidy, vrátane škrobu. Podporuje tvorbu žlče, pôsobí protikŕčovo na hladké svalstvo tráviaceho traktu, upravuje dysfunkciu žlčníka a žlčových ciest, zlepšuje reologické parametre, resp. obmedzuje stázu žlče, a tak znižuje tvorbu žlčových kameňov, predovšetkým cholesterolových. Na celý gastrointestinálny systém má silné protizápalové účinky, zvyšuje tvorbu žalúdočnej a pankreatickej šťavy. Za protizápalové účinky zodpovedá hlavne kurkumín redukciou hladín prozápalových cytokínov (IL-1, IL-6, IL-8, IL-12, TNF-alfa) a transkripčných faktorov. Vďaka antioxidačným vlastnostiam (10-násobne prevyšuje vitamín E) zvyšuje rezistenciu buniek voči voľným radikálom aktiváciou antioxidačných enzýmov (superoxiddismutáza, glutamylperoxidáza a ďalšie). Brzdí aj peroxidáciu krvných tukov a prispieva k eliminácii reaktívnych foriem kyslíka. Moderné výskumy dokazujú racionálnosť používania kurkumy nielen pri rozličných chorobách gastrointestinálneho traktu, ale aj v prevencii a liečbe autoimunitných i niektorých neurologických ochorení.
Ďumbier lekársky – zázvorovník lékařský (zázvor, Zingiber officinale) je veľmi starou kultúrnou rastlinou tropickej Ázie. Ako korenina sa používa koreň. Obsahuje 1 – 4 % silice bohatej na sekviterpény – zingiberol betaseskvifelandrén, alfazingiberén, betabisabolén. Živica obsahuje fenylalkány – gingerol a šogaol – nositeľov ostrej chute. Má výrazné protizápalové a antioxidačné účinky, vďaka čomu priaznivo ovplyvňuje transport, resp. toleranciu glukózy, a tak znižuje tzv. inzulínovú rezistenciu. Obmedzuje nadmerné zhlukovanie krvných doštičiek – trombocytov, upravuje zvýšené hladiny cholesterolu a jeho frakcií, má kardioprotektívne a neuroprotektívne vlastnosti. Používa sa pri tráviacich poruchách, preventívne na tlmenie vracania pri tzv. morskej či cestovateľskej chorobe, po narkóze, chemoterapii, v tehotenstve a pod. Protizápalové účinky ďumbiera cez blokádu syntézy zápal indukujúcich mediátorov nachádzajú využitie pri reumatických chorobách. Novšie štúdie naznačujú potenciál pri poruchách imunitného systému, ochrane pečene, neurodegeneratívnych chorobách i chemoprevencii rakoviny.
Škoricovník cejlónsky – skořicovník cejlonský (Cinnamomum zeylanicum). Kôra mladých vetvičiek druhov škoricovníka je všeobecne známou koreninou. Obsahuje až 4 % silice, v ktorej prevažuje škoricový aldehyd (65 – 75 %). Z ďalších zložiek oligomérne proantokyanidíny, pentacyklicke triterpény, polysacharidy, kumaríny, vitamíny a minerály. Vo viacerých prácach sa potvrdili hypoglykemické účinky škorice, blokádou enzýmu alfaglukozidázy redukujúce glykémiu po jedle, zlepšuje tiež utilizáciu inzulínu. Antioxidačný potenciál škorice je vysoký: účinne redukuje patologicky zvýšené hladiny krvných tukov; má aj hypotenzívne, antimikrobiálne a protizápalové účinky, podporuje redukciu nadmernej telesnej hmotnosti.
Kardamóm malabarský – kardamom obecný (Elettaria cardamomum), celé alebo práškované semená, je jednou z najstarších korenín na svete. Arómu prepožičiavajúca silica obsahuje sabinén, linalol, cineol. Vysoký je obsah fenolových látok (flavonoidy, tanín), terpénov, minerálov. Používa sa hlavne pri poruchách trávenia (nechutenstvo, koliky). Má protizápalové, antimikrobiálne a kŕče priedušiek uvoľňujúce účinky odôvodňujúce aj použitie pri astme.
Muškátovník voňavý – muškátovník vonný (Myristica fragrans) – korenina zo semien rastliny bohatých na silicu (až 16 %). Hlavné obsahové zložky sú eugenol a myristicín. Obsahuje aj fenolové látky a terpény. Používa sa najmä pri nadúvaní, tráviacich poruchách a vďaka antimikrobiálnym vlastnostiam aj pri chorobách z prechladnutia. Novšie výskumy udávajú protizápalové (znižuje hladiny prozápalových prostaglandínov) a analgetické účinky potenciálne využiteľné pri niektorých autoimunitných chorobách (reuma, artritída). Antisklerotické účinky muškátovníka sa viažu na obsah fytohormónov lignanov. Rastlina je v tradičnej medicíne oddávna považovaná za jedno z najúčinnejších rastlinných liečiv pri poruchách sexuálnych funkcií.
Výsledky a závery
Podľa analýz je antioxidačná kapacita vodných a alkoholových výťažkov korenín v pozitívnej korelácii s obsahom polyfenolových zložiek. Najvyššiu preukazovali extrakty z kôry škorice. Pripisuje sa to vysokému obsahu škoricového aldehydu a eugenolu. Nižšiu aktivitu preukazoval ďumbier, nasledovali muškátovník, kurkuma a kardamóm. Schopnosťou efektívne eliminovať aktivitu za tzv. civilizačné choroby (arteroskleróza, cukrovka, rakovina, atď.) do značnej miery zodpovedných voľných radikálov majú potenciál predovšetkým ako profylaktiká.
PharmDr. Ľ. Farkaš
