Latinský termín pre ďumbier, zingiber alebo jeho variant zingiberi, nájdeme v textoch Plinia Staršieho alebo Apicia. Do latinčiny sa do­stal z gréckeho tvaru ζιγγίβερις [zingiberis], ako to nájdeme napríklad aj u Galéna. Samotné slovo však pochádza z indického subkontinen­tu.

Do gréčtiny sa dostalo cez šauraséní prákrit, jeden zo stredoin­dioárijských jazykov, v tvare siṃgivera, ako výpožička zo starotamil­ského iñcivēr, pričom iñci označuje zázvor, ďumbier, a vēr znamená koreň. Druhové epiteton officinale je tvarom stredného rodu adjek­tíva officinalis a pri väčšine liečivých rastlín sa prekladá ako lekár­sky, no pôvodne súvisí s dielňou (officina) lekárnika či botanika.

PhDr. T. Hamar, PhD. – Mgr. I. Lábaj, PhD.