Pomenovanie vitexu sa objavilo už pred Linném. Jeho liečivé účinky opísal Plinius Starší, tvrdosť dreva zase vyzdvihuje Vitruvius. Sa­motné meno odkazuje pravdepodobne na ohybnosť vetiev, pretože latinské vitex má pôvod v praindoeurópskom základe *weh₁y- s vý­znamom ovíjať sa, vinúť sa.

Podobne sú na tom latinské slová vitis – vinič, vimen – prút, prútik, alebo sloveso viere – skrútiť, splietať. Aj v iných jazykoch nájdeme odvodené slová, napríklad anglické wire, nemecké Weide alebo slovenské viť. Interpretácia druhového mena agnus-castus je kvôli viacerým konotáciám a ľudovým etymológiám o niečo zložitejšia. Prvá časť, agnus, je latinizovaným variantom gréckeho ἄγνος [agnos] označujúcim rastlinu vitex, ktorej ratolesti si matróny kládli pre očistu do postelí na sviatok Thesmofórií. Pre zvukovú podobu s adjektívom ἁγνός [hagnos], ctihodný, čistý, cudný, sa vitex často spájal s cudnosťou. Druhá časť, castus, je latinským adjektívom tiež s významom mravne čistý, cudný, posvätný. Navyše, agnus zároveň po latinsky označuje aj jahňa, baránka, a tak sa ná­zov agnus-castus začal v stredoveku interpretovať viac kristologicky s dôrazom na obraz Baránka Božieho (Agnus Dei) ako symbolu do­konalej nevinnosti a čistoty.

PhDr. T. Hamar, PhD. – Mgr. I. Lábaj, PhD.