V roku 1963 vyšlo v nakladateľstve Osveta Martin dielo: Malý atlas liečivých rastlín, ktorého autorkou bola Ľudmila Thurzová, rodená Lilgeová (1881 – 1971), ktorú široká verejnosť poznala ako ľudovú liečiteľku a bylinkárku.
V čase vydania tohto diela mala autorka už 60-ročnú skúsenosť v oblasti zberu, spracovania a využívania liečivých rastlín, ktoré systematicky zbierala v turčianskej kotline a v jej okolí.
Jej skúsenosť sa v plnej miere odrazila aj v koncepcii tejto príručky, ktorá obsahovala vo všeobecnej časti najdôležitejšie informácie o rastlinách ako živých laboratóriách, ich triedení, morfológii, základných obsahových látok, desatoro o ich zbere, sušení, skladovaní, výkupe, pestovaní, využití a základy fytoterapie. V špeciálnej časti bol opis, informácie o výskyte, zbere, heslovite uvedené základné obsahové látky a vlastnosti, upozornenia s poznámkou najdôležitejších liečivých rastlín, ich latinský a ľudový názov a farebná ilustrácia so slovenským a českým názvom.Dielo ilustrovali národný umelec Karel Svolinský a akademický maliar Květoslav Hísek.
Celé dielo bolo napísané veľmi jednoduchým jazykom, zrozumiteľným širokej čitateľskej verejnosti, čo mu zabezpečilo veľký úspech. Zakrátko muselo byť druhé
tretie a štvrté vydanie a spoluautormi sa stali doc. dr. PhMr. Jaroslav Kresánek, CSc., RNDr. PhMr. Štefan Mareček a MUDr. Karol Mika, významní odborníci z tejto oblasti, ktorí obohatili toto dielo o cenné poznatky. Štvrté vydanie vyšlo v roku 1971 v náklade 25 000 výtlačkov.
Do poznávania sveta liečivých rastlín od malička zasvätila autorka aj svojho syna Fedora, ktorý sa stal od roku 1963 jej spolupracovníkom a neskôr editorom jej diela. Celkovo vyšlo 9 vydaní tohto diela na Slovensku a bolo preložené do viacerých jazykov, ktoré vyšli v 23 vydaniach.
Parciálne poznatky o liečivých rastlinách Ľudmila Thurzová pravidelne publikovala v časopisoch Záhradkár, Ľudové čítanie alebo v Kalendári Sporiteľne v Turčianskom Svätom Martine.
Ľudmila Thurzová vyprojektovala aj masť s obsahom bravčovej nesolenej masti, živíc z ihličnatých stromov a včelieho vosku, ktorá vošla do dejín farmácie ako „turzovka“. Používala sa na liečenie reumy. Za svoju prácu a dielo bola ocenená viacerými oceneniami. Po jej smrti na dome, kde žila v Martine, jej vďační rodáci inštalovali mramorovú pamätnú tabuľu, kde okrem základných životných údajov je aj konštatovanie: Odkrývala dary prírody na pomoc trpiacim. Svetlo jej lásky nech svieti ako žiarivý príklad mladým pokoleniam.Jej život a práca sa stala i námetom na románové spracovanie napríklad M. Valehrachová-Matulayová: Modrý dvor, Martin, 1981.
Dr. h. c. prof. RNDr. J. Čižmárik, PhD.
