Opis: pochádza z južnej Európy a v minulosti sa používal pri liečbe malárie a tuberkulózy. Je podobný hluchavke Je trváca, mierne voňavá bylina s viachlavým podzemkom. Stonka je na báze drevnatejúca, štvorhranná, vystúpavá, nepravidelne rozkonárená, najskôr sivasto- vlnato chlpatá a neskôr v dolnej časti lysá; 0,4 – 0,6 (0,8) m vysoká. Listy sú sivasto zelené, dlho stopkaté (10 – 50 mm), vlnato chlpaté až lysé, široko vajcovité až okrúhle; 20 – 50 x 15 – 40 mm veľké. Čepeľ listu je na báze široko klinovitá, na okrajoch nepravidelne pílkovito zubkatá, na vrchole tupá; na líci riedko chlpatá až lysá a na rube husto chlpatá až plstnatá, s výraznou žilnatinou podmieňujúcou zvráskavenosť listov. V pazuchách listov vyrastajú, guľovité, 20 – 50-kveté paprasleny. Kvety sú krátko stopkaté až sediace v pazuchách husto chlpatých listencov. Kalich je rúrkovitý, 3 – 7 mm dlhý, 10-zubý, husto chlpatý. Koruna je biela, 6 – 8 mm dlhá, chlpatá, dvojpyskovitá, pričom vrchný pysk je väčší. Plody sú vajcovité, tupo trojhranné, sivohnedé, holé, slabo lesklé tvrdky. Pochádza z oblasti Stredomoria, zdomácnený je aj v strednej Európe. U nás sa vo voľnej prírode vyskytuje zriedka v suchých oblastiach južného Slovenska. Rastie na humóznych, piesočnatých i hlinitých, výhrevných pôdach. Dá sa pestovať aj v interiéri (množí sa na jar delením, koncom jari zo semien) v slnečnej, alkalickej, priepustnej pôde – kvety priťahujú včely.
Kvitne: od júna do septembra
Zber: zberá sa iba kvitnúca vňať rastlín pestovaných v záhradkách alebo v poľných podmienkach. Zberá sa od júna do septembra a suší sa v tieni.
Obsahové látky a účinky: Vňať jablčníka obsahuje horčiny, silicu, živicu, vosk, triesloviny, má horkú chuť. Jablčník má dvojakú charakteristiku: silnú horkú chuť trávy a vonia po jablkách. Podobne je to aj s účinkami: horká chuť lieči choroby tráviaceho ústrojenstva a priedušky, je tiež dobrý na liečenie chorej pečene, žlčníka, uvoľňuje žlčové kamene, ale posilňuje aj srdce, upokojuje arytmiu a vyrovnáva činnosť srdca (najmä v kombinácii s hlohom). Krátko prevarená vňať v masti lieči vriedky, zatvrdliny, hnisavé a zle sa hojace rany.
Použitie a recepty: pri zápalových ochoreniach žlčníka a pečene, zvonka vo forme obkladov a kúpeľov pri bolestiach chrbta, pri hemoroidoch a ťažko sa hojacich ranách.
Jablčníková droga je súčasťou žlčníkovo-pečeňových čajovinových zmesí; v potravinárstve sa používa na výrobu horkých likérov, cukríkov proti kašľu a žalúdočných vín. V homeopatii sa používajú čerstvé listy.
Ľudové liečiteľstvo: V ľudovom liečiteľstve sa používa pri zápale priedušiek, kašli, ale aj pri hnačkách, obezite, bolestivej menštruácii, astme a pod.
Recepty:
Zápar: 2 kávové lyžičky drogy na 2 dcl vody. Nechá sa vylúhovať 15 minút v prikrytej nádobe, pije sa 3-krát denne.
Na úpravu srdcového rytmu: 1 polievková lyžica suchých kvetov jablčníka sa preleje šálkou vriacej vody a nechá sa 10 minút vylúhovať. Precedí sa a pije sa 1-krát denne pred hlavným jedlom. Na srdcovú arytmiu spolu s hlohom
Sirup proti kašľu: uvarí sa sirup zo 100 g drogy, 500 g cukru a 750 ml vody.
Jablčníkové víno: posilňuje organizmus, nervovú sústavu: 40 g rozomletej sušenej jablčníkovej vňate sa pridá do fľaše bieleho vína, nechá sa 10 ? 14 dní vylúhovať, zmes sa scedí a prefiltruje, potom vlejeme do vypláchnutej fľaše a dobre uzatvoríme. Pije sa vždy pred obedom a pred večerou malý pohárik.
Nežiaduce účinky: pri dodržaní dennej terapeutickej dávky (5 g) nie sú známe vedľajšie účinky ani kontraindikácie.
Terapeutická skupina:
