Slovensky: Bedrovník anízový
Latinsky: Pimpinella anisum
Česky: Anýz vonný
Anglicky: Anise
Nemecky: Anis
Rusky: Бедренец анис
Francúzsky: Boucage anis
Španielsky: Anis comun
Taliansky: Anice verde
Poľsky: Biedrzeniec anyz
Maďarsky: Illatos ánizs
Opis: jednoročná, prenikavo páchnuca bylina. Prízemné listy s dlhými stopkami sú okrúhlo obličkovité, výrazne pílkovité, stredné sú okrúhlo vajcovité, pílkovité, dvakrát perovito strihané. Horné listy sú klinovito perovito strihané. Stonka je hladká; 0,3 - 0,5 m vysoká, rozkonárená. Päťpočetné drobné biele alebo ružovkastobiele kvety vyrastajú v bohato kvitnúcich okolíkoch.
Plody sú visiace, páperisté, hnedosivé, opačne hruškovité dvojnažky. Nažka je rebrovitá, vajcovitého tvaru, dlhá 2 - 3 mm, široká 1- 1,5 mm a 1 mm hrubá. Hmotnosť tisíc semien je 2,1 - 3,5 g. Klíčivosť je 70 - 80 %, trvá 2 až 3 roky.
Bedrovník - aníz patrí medzi najstaršie liečivé rastliny na svete. Obsahuje aromatické silice a používa sa ako protijed a omladzovací prostriedok.
Bedrovník anízový je teplomilný druh, pochádzajúci zo Stredomoria, Egypta a juhozápadnej Ázie; hornatých oblastí Iránu, rozšírený je tiež v južnej Európe.
Kvitne: v júli až auguste.
Pestovanie: U nás sa pestuje a občas prechodne splanieva. Pestovanie je rozšírené v Španielsku, Taliansku, Českej republike, Turecku, Indii, Severnej Afrike, v Rusku, Číne a Mexiku.
Zber: Bedrovník sa získava zberom z pestovateľských plôch. Plody sa zberajú postupne, keď sú sivozelené, teda pred dozretím, pretože ľahko odpadávajú. Nechajú sa 4 až 5 dní dozrieť a opatrne sa sušia v tieni alebo umelým teplom max do 40 °C. Odporúča sa skladovať v dobre uzatvoriteľných tmavých nádobách.
Obsahové látky: droga: pre farmaceutické účely je usušený zrelý anízový plod - Anisi vulgaris fructus. Pomer zosušenia je 2:1.1 plodov sa získava anízová silica - Anisi aetheroleum. Obsahové látky: silica (1,5 - 3,0 %) s hlavnou zložkou trans-anetol (70 - 90 %), metylchavikol (do 2 %), anízový aldehyd. Plody obsahujú olej, bielkoviny, sacharidy, organické kyseliny (k. kávová, k. chlorogénová a i).
Liečivé vlastnosti a účinnosť: droga má odhlieňovacie a odkašliavacie účinky, zvyšuje sekréciu hlienov v dýchacích cestách (expektorans, sekretolytikum), pôsobí vetropudne (karminatívum), podporuje uvoľňovanie kŕčov, hlavne pri črevných a žalúdočných kolikách (spazmolytikum). Silica sa terapeuticky využíva pri chorobách dýchacích ciest, bronchitídach - pôsobí antiseptický. Zložky silice podporujú tvorbu žalúdočných štiav a tráviacich enzýmov (stomachikum), preto sa používa pri liečbe dyspepsie. Účinné látky pôsobia ako emenagogá (na úpravu nepravidelnej menštruácie) a na podporu tvorby mlieka dojčiacich matiek (laktagogum).
Terapeutická skupina: expektorans, sekretolytikum, karminatívum, spazmolytikum, stomachikum, emenagogum, laktagogum
Použitie: aníz býva zložkou viacerých bylinných, prevažne detských čajovinových zmesí; silica sa pridáva do expektoračných sirupov, kvapiek, pastiliek, mastí a olejov. Zvyšuje tvorbu žlče a urýchľuje trávenie. V kozmetike je silica vonnou a dezinfekčnou súčasťou zubných pást a ústnych vôd. Žuvanie semien slúži ako prostriedok proti zápachu z úst. Je dôležitou súčasťou perníkového korenia. Podporuje tvorbu mlieka, preto sa odporúča aj matkám so slabou laktáciou. Silica prechádza do mlieka a tým pôsobí aj na dojča. Je však vhodné pre deti od dvoch týždňov veku.
Zvonka sa používa ako prostriedok dráždiaci kožu, mazadlo a repelent. V súčasnosti má uplatnenie ako aromatická prísada do jedla, cukríkov a ďalších potravinárskych výrobkov ako chuťové korigens. Používa sa na výrobu likérov, tzv. anízoviek, najmä v Sýrii, Grécku, Francúzsku a i. V domácnosti sa používajú mladé čerstvé listy a plody, ktoré dodávajú príjemnú chuť cvikle, červenej kapuste i ovocným zaváraninám.
Toxicita: užívanie v terapeutických dávkach (1 - 2 g jednorazovo) nie je nebezpečné. Prekročenie dávok čistej silice pôsobí toxicky a môže sa prejaviť hypotóniou svalstva, eufóriou, neskôr ospalosťou (somnolencia) až opuchom mozgu a pľúc.
V ľudovom veterinárstve sa aníz požíva pri zápaloch horných dýchacích ciest, na zvýšenie sekrécie žliaz tráviacej sústavy, koňom pri zápaloch pľúc.
Vo vererinárnej praxi sa aníz používa pri ochoreniach pľúc a dýchacích ciest, na podporu trávenia, ako dezinfekčný prostriedok a spazmolytikum pri meteorizme čriev, na potlačenie kvasiacich procesov v črevách. Podáva sa vo forme odvaru, prášku, mixtúry samostatne alebo spoločne s ďalšími drogami niekoľkokrát denne.
