Kadidlovník (Boswellia sp., Burseraceae) je 2 – 8 m vysoký opadavý ker či strom. Prirodzene sa vyskytuje v suchých, hornatých oblastiach východnej Afriky (Somálsko, Etiópia), v južnej časti Arabského poloostrova (Omán, Jemen), na Madagaskare, v Iráne, Indii, Pakistane, Srí Lanke až po Malajziu. Porasty v juhozápadnom Ománe (Wadi Dawkah) sú od roku 2000 na zozname svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO. Podľa novších výskumov je jeho pravlasťou pravdepodobne India, odkiaľ sa rozšíril na západ. Botanicky je opísaných približne dvadsať druhov. Komerčné a liečebné využitie však má asi len päť druhov. Pestovať sa začal v niektorých krajinách už v staroveku. V súčasnosti patrí pre stále sa zmenšujúci areál do červenej knihy ohrozených druhov.
História
Kadidlo – vonná živica sa v Biblii spomína ako jeden z darov, ktoré mudrci z Východu priniesli narodenému Ježišovi. Na indickom subkontinente je už 6000 rokov tradičnou súčasťou náboženských obradov; dosť často v kombinácii s myrhovníkom (Commiphora myrrha) a balzamom ho používali kultúry Stredomoria a Blízkeho Východu. V starovekom Egypte slúžilo ako dezinficiens prostredia, vodných zdrojov. Verili, že odháňa zlých duchov, tvorilo zložku zmesí na mumifikáciu. Podľa záznamov z obdobia okolo roku 3200 pred Kristom bolo jedno z najdôležitejších, ale aj najdrahších obchodných komodít cenené viac ako zlato. V kresťanskej liturgii sa používa od 4. storočia n. l.
Liekopisnú drogu tvorí na vzduchu a slnečným svetlom vysušený gumoživicový exsudát (Olibanum indicum). Získava sa narezávaním konárov kadidlovníka pílkatého (B. serrata Roxb. ex Colebr.). Zber z 8 – 10ročných jedincov trvá až 4 mesiace a z jedného exemplára môže dosiahnuť 10 – 20 kg. Nadmerná exploatácia značne strom vyčerpáva, čo sa potom odráža v zníženej kvalite suroviny, spomalenom raste a redukovanej tvorbe semien.
Obsahové látky
Chemické zloženie je dosť variabilné podľa lokality, hlavné zložky však preukazujú značnú podobnosť. Celkovo bolo identifikovaných približne 300 substancií. Z liečebného hľadiska sú dominantné medzi pentacyklické triterpény patriace boswellové kyseliny (do 50 %), monoterpény (až 15 %) alfapinén, alfatujén, sabinén, linalol, limonén a ďalšie, diterpény (10 %), polysacharidy.
Tradičná medicína
Zmienky o liečebnom využívaní gumoživice v ľudovej medicíne možno nájsť už v dávnej minulosti. Na Ebersovom papyruse (okolo roku 1500 pred Kristom) sa uvádzajú priaznivé výsledky pri ošetrovaní rán, rozličných kožných infektov a krvácivých stavoch. Podľa dvetisíc rokov starého starorímskeho receptu zmes kadidlovníka s listami póru zastavuje vnútorné krvácanie. V arzenále liečebných prostriedkov kláštornej medicíny bol ako pamäť podporujúci liek. Slávny Avicenna ho odporúčal pri zápaloch močových ciest.
Extrakty sa predovšetkým v Indii, Afrike (Somálsko, Etiópia), na Blízkom Východe (Omán, Jemen) už oddávna používali ako protizápalový, protireumatický a upokojujúci prostriedok. Odporúčania indickej ajurvédy sú v súčasnosti ešte širšie: nervové choroby, ochorenia dýchacieho ústrojenstva (astma, laryngitídy, bronchitídy), gastrointestinálneho traktu, metabolizmu (dna), kožné choroby, reuma, hormonálne poruchy, rakovina.
Kadidlovník v súčasnej fytoterapii
Farmakologické testy a klinické pozorovania potvrdili inhibičný (brzdiaci) účinok výťažkov kadidlovníka na tvorbu prozápalových mediátorov (predovšetkým leukotriénov). Zodpovedné sú zaň boswellové kyseliny. V randomizovanej, dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej štúdii u chorých s osteoartritídou kolena po dvojmesačnej liečbe zaznamenali zmiernenie bolesti, obmedzenie opuchu, spomalenie procesu degradácie kĺbovej chrupky a zlepšenie pohyblivosti. Denná dávka 1000 mg bola dobre tolerovaná. Len ojedinele sa vyskytli mierne tráviace ťažkosti. V porovnaní s chemickými liekmi u pacientov so zápalovými chorobami čriev boli dosiahnuté výsledky hodnotené tiež pozitívne. Iné štúdie uvádzajú dobré skúsenosti pri dlhodobej (až 3 roky) doplnkovej liečbe sclerosis multiplex (roztrúsenej sklerózy), ako aj pri ďalších tzv. autoimunitných ochoreniach.
Dávkovanie
1 g štandardizovaného extraktu denne, rozdelené v troch dávkach. Gumoživica sa dávkuje od 1 do 3 g denne.
Nežiaduce účinky, interakcie, kontraindikácie, upozornenia
Kadidlovník sa všeobecne považuje za bezpečné fytoterapeutikum, aj keď rozsiahlejšie štúdie toxicity a bezpečnosti doteraz v odbornej literatúre chýbajú. Pri poruchách detoxikačnej funkcie pečene môžu vysoké dávky pôsobiť hepatotoxicky.
Obzvlášť je potrebná ostražitosť pri gastritíde (zápal žalúdka), pretože užívanie kadidlovníka môže aj samo osebe vyvolať bolesti v epigastriu alebo reflux. Platí to aj v prípadoch, keď sa súčasne užívajú lieky metabolizované enzýmom CYP 450 – kadidlovník je jeho potentným inhibítorom.
V detskom veku sa pre nedostatok údajov podávať vôbec neodporúča.
Existuje zvýšené riziko potratu v tehotenstve a nesmie sa aplikovať ani v období dojčenia.
Pri podávaní sedatív je potrebné brať do úvahy jeho upokojujúce účinky – zvýšenie celkového sedatívneho pôsobenia.Kontraindikovaný je aj pri chorobách pľúc a alergii na živicu.
Súčasné podávanie prípravkov kadidlovníka s chondroitínsulfátom, liekom pri chorobách kĺbov, môže byť pre chorých aj výhodou – pre možný synergický (potenciujúci) efekt.
Vzhľadom na hypolipemické pôsobenie (znižuje hladiny cholesterolu a triacylglycerolov) môže obmedziť vstrebávanie v tukoch rozpustných vitamínov (A, D, E, K) a liečiv. V kombinácii s cesnakom, resp. cesnakovými prípravkami možno očakávať zosilnený hypolipemický účinok.
Pozorovali sa prípady kožnej intolerancie (kontaktná dermatitída) a neznášanlivosti zo strany tráviaceho ústrojenstva miernej intenzity. V toxikologických experimentoch extrakty v dávke do 1000 mg neovplyvňovali biochemické alebo krvné parametre.
Súhrn
Podľa stále prebiehajúcich výskumov by sa extrakty kadidlovníka mohli perspektívne využiť predovšetkým pri chorobách sprevádzaných chronickým zápalom: astme, reumatoidnej artritíde, chorobách GIT (Crohnova choroba), psoriáze i niektorých ďalších. Pozitívne výsledky možno očakávať aj v kombináciách s extraktmi iných rastlín (harpagofyt – čertov pazúr, kurkuma, ďumbier, biskajká borovica, vŕba a iné).
PharmDr. Ľ. Farkaš
