Používanie liečivých rastlín je aj v súčasnosti populárne v terapii prakticky všetkých známych ochorení. Pri niektorých, napr. infekcie horných dýchacích ciest je jeho účinnosť preukázaná, pri iných dôkazy chýbajú. Ak ide o život ohrozujúce choroby, môže byť uprednostnenie fytoterapie pred štandardnou liečbou pre pacienta nebezpečné. Zároveň existujú rastliny, ktoré majú sami osebe nežiaduce, či až potenciálne fatálne účinky. Zrejme najlepším príkladom ochorenia, pri ktorom pacienti často hľadajú alternatívne spôsoby liečby, je rakovina.

Za jej prvú skutočne efektívnu farmakoterapiu bývajú považované látky odvodené od bojového plynu yperitu. Tie sa klinicky používajú od konca 40. rokov 20. storočia, dovtedy bola primárnou liečbou fytoterapia. V tomto texte sa nebudeme venovať druhom, z ktorých boli získané látky s potvrdenou účinnosťou a ktoré sa najčastejšie vo forme rôznych polosyntetických derivátov dodnes používajú (napr. Taxus brevifolia, Catharanthus roseus, Podophyllum peltatum, atď.). Svoju pozornosť zameriame výlučne na niekoľko rastlín populárnych medzi šarlatánmi.

Ukážkovým príkladom rastlinného liečiva, ktoré nielenže nefunguje, ale môže byť pre pacienta vyslovene škodlivé, je masť cansema. Zloženie cansemy sa líši podľa konkrétneho výrobcu, typicky však jej hlavnú zložku predstavuje extrakt z krvavčeka kanadského (Sanguinaria canadensis L.) z čeľade makovité. Tento druh je bohatý na alkaloidy, predovšetkým na tmavočervený sanguinarín, ktorý je dôvodom čierneho sfarbenia výsledného produktu. Sanguinarín pôsobí pri kontakte s pokožkou alebo sliznicami ako žieravina a vytvára typický príškvar (eschara), pod ktorým často vzniká hlboká nekróza...

Príbuzná rastlina, ktorá bežne rastie aj v strednej Európe, je lastovičník väčší (Chelidonium majus L.). V jeho latexe nájdeme pestrú zmes alkaloidov, okrem uvedeného sanguinarínu, ktorý je tu však prítomný len v stopových množstvách, obsahu dominuje predovšetkým žlto sfarbený chelidonín...

Ďalšou rastlinnou látkou, s ktorou sa často môžeme stretnúť u „alternatívnych liečiteľov” rakoviny, je amygdalín. Táto látka patrí medzi kyanogénne glykozidy a v tele sa z neho uvoľňuje kyanovodík. Dá sa získať z rôznych zástupcov čeľade ružovité, najobvyklejšie sú semená marhúľ (Prunus armeniaca L.)...

Injekcie Iscador sú v niektorých európskych krajinách dodnes legálne predávané ako imunostimulans a doplnková liečba rakoviny. Ich základ predstavuje vodný fermentovaný výluh z imela (Viscum album L.) zbieraného z rôznych hostiteľských stromov (jabloň, brest, borovica, dub a jedľa), ktorý je následne nariedený do rôznych koncentrácií, od vyslovene homeopatických až po 20 mg extraktu na injekciu...

Celosvetovo jednou z najbežnejšie používaných rastlín vo fytoterapii rakoviny je mliečnik tirukalský (Euphorbia tirucalli L.). Pochádza z polopúštnych oblastí Afriky, dnes rastie aj v Ázii a Južnej Amerike. Tradične sa používa jeho latex, ktorý je bohatý predovšetkým na triterpenoidy. Obvykle sa užíva vnútorne, čerstvý a zmiešaný s vodou...

PharmDr. M. Helcman, Ph.D.