Latinské slovo thea je príkladom novolatinského termínu. V starovekých textoch sa s ním stretnúť nemôžeme, bolo vytvorené v 16. storočí na základe existujúcich termínov označujúcich čaj – konkrétne z holandského slova thee prevzatého zo slova te zo sino-tibetského jazyka hokkien.

Slová označujúce čaj v moderných románskych jazykoch majú rovnaký pôvod. Druhové meno sinensis je prídavné meno s významom čínsky. Prídavné meno je odvodené od gréckych podstatných mien Θῖναι [Thínai] či Σῖναι [Sínai], ktorými označovali Gréci obyvateľov východnej Ázie, najčastejšie z oblasti južnej Číny. Slová sú neistej etymológie, pravdepodobne sa do gréčtiny dostali prostredníctvom sanskritu či arabského jazyka a najčastejšie sa ich pôvod odvodzuje od mena prvej čínskej cisárskej dynastie Čchin (Qin), ktorá vládla v rokoch 221 – 206 pred n.l., prípadne od názvu štátu, odkiaľ táto dynastia pochádzala.  

PhDr. T. Hamar, PhD. – Mgr. I. Lábaj, PhD.