Čajovník čínsky (Camellia sinensis (L.) O. Kuntze) z čeľade Theaceae je známym rastlinným druhom, z ktorého listov získavame pestrú paletu cenných nápojov. Zelený čaj, oolong či čierny čaj, všetky majú svoj pôvod v čajovníku, no rozdielny proces spracovania a oxidácie (fermentácie) listov prináša variabilitu chutí a obsahových látok.  

Predpokladá sa, že až dve tretiny svetovej populácie konzumujú čaj z kamélie, čo ho v popularite nápojov radí na druhú priečku hneď po vode. Nejde pritom o novodobý trend, ukazuje sa, že čajovník ľudia pestovali už pred viac ako 3000 rokmi. Spočiatku sa podobne, ako to bolo s kávovníkom, listy čajovníka žuvali či jedli, neskôr s objavom vriacej vody sa začal z listov pripravovať zápar – čaj. Svoj pôvod má v Číne, kde sa nápoje z jeho listov tešili obľube medzi bohatými čínskymi šľachticmi. Neskôr pre svoje kvality dobyl juhovýchodnú Áziu, odkiaľ sa rozšíril do celého sveta.

Čajovníku sa pestovateľsky darí najmä v tropickej a subtropickej oblasti, kde mu vyhovuje vyššia teplota, vlhkosť a zrážky, ako aj kyslá pôda a dostatok svetla. Známe sú 4 odrody, pričom prvé miesta v pestovaní obsadzujú odroda Camellia sinensis var. sinensis pôvodom z oblastí Číny a C. sinensis var. assamica, z teplejšieho regiónu Assam v severnej Indii. Menej známe, alebo skôr lokálne sú odrody C. sinensis var. pubilimba a C. sinensis var. dehungensis. Čajovník je vždyzelený ker 1 – 3 m vysoký, ktorý vytvára množstvo bočných vetiev. Jeho hlavný koreň je veľmi silný. Kvety sú žltobiele, s priemerom do 4 cm s 6 – 8 okvetnými lístkami. Zo semien tohto druhu možno lisovať olej, ktorý sa používa ako sladkasté ochucovadlo a rastlinný olej vhodný na varenie. Nesmieme si ho však zamieňať za čajovníkový olej, silicu z melaleuky striedavolistej s výraznými biologickými účinkami. Listy čajovníka sú lesklé, oválne, zúbkovité 4 – 15 cm dlhé a 2 – 5 cm široké. Na produkciu čaju sa zberajú predovšetkým mladé, svetlozelené listy na vrchole konára. Tmavozelená farba je už prejavom pokročilejšieho veku a odzrkadľuje sa aj na kvalite čaju aj vzhľadom na rozdielne chemické zloženie. Ručný zber možno opakovať každé dva týždne v troch významných obdobiach zberu.

Čajovník je rastlinou bohatou na obsahové látky. Predpokladá sa, že ich obsahuje približne 4000, pričom približne tretinu tvoria polyfenoly. Medzi ostatné patria xantínové deriváty (kofeín, teofylín a teobromín), aminokyseliny (teanín), sacharidy, proteíny, chlorofyl, prchavé organické zlúčeniny (dodávajúce čajovníku typickú vôňu), ako aj minerály a stopové prvky. V skupine polyfenolov je v listoch najpočetnejšie prítomná skupina flavonoidov, fenolových kyselín či katechínov, pričom sa predpokladá, že práve ony sú zodpovedné za zdraviu prospešné účinky zeleného čaju. Epigalokatechíngalát (EGCG) je najviac skúmanou zložkou zeleného čaju a považuje sa za molekulu s najvýraznejšími biologickými účinkami. Ako liečivá rastlina sa stal čajovník súčasťou viacerých liečiteľských tradícií, ako napríklad ajurvéda, unani, či v homeopatii. Tradičná čínska medicína aj dnes odporúča čajovník pri bolestiach hlavy, tela, celkovej bolesti, na trávenie, depresiu, ako celkové tonikum a na predĺženie života. ...

PharmDr. Mgr. E. Kurin, PhD.