Dlhoročný člen redakčnej rady nášho časopisu (od roku 1992) a tiež plodný autor, pán doktor Karol Mika (97), jeden z mála lekárov – fytoterapeutov na Slovensku, ordinoval viac ako sedemdesiat rokov a pokračoval by ďalej, keby nepocítil, že je už naozaj čas na oddych. Jeho pacientom je za ním smutno, no zároveň mu želajú zaslúžený odpočinok. Karol Mika sa narodil v Starých Horách a po gymnáziu vyštudoval Lekársku fakultu UK v Bratislave. Potom celé desaťročia pôsobil v Banskej Bystrici ako praktický lekár pre dospelých. To, že je najstarším aktívnym lekárom v republike, o ňom vedelo asi celé Slovensko.

K medicínskemu povolaniu ho motivovala jeho milovaná mama, ktorá pracovala, ešte za slobodna, ako zdravotná sestra v banskobystrickej vojenskej nemocnici. Potom sa vydala za jeho otca, štátneho notára, a jej poslaním sa stala rodina. Z manželstva sa narodilo šesť synov – doktor Mika prišiel ako druhý v poradí.

Doktor Mika zdôrazňuje, že nikdy neliečil vek, ale chorobu. „Nestalo sa, aby som niekomu povedal, že čo vy ešte chcete – máte deväťdesiat rokov a buďte radi, že ste radi. To je surové. Ľudský prístup by mal byť všade samozrejmosťou,“ povedal.

Svoje najkrajšie a najzaujímavejšie spomienky z praxe zachytil v dvoch knihách – Príhody pohotovostného lekára a Pohotovostný lekár zasahuje. „K ich napísaniu ma vždy inšpirovala moja manželka. Vytvárala mi na to ideálne podmienky. Zobrali sme sa krátko po dvadsiatke z veľkej lásky,“ zaspomínal si zasnene. Vzápätí sa rozrozprával o svojich pripravovaných pamätiach, ktoré aktuálne píše. „Autobiografia je už takmer hotová, len mi chýbajú archívne fotografie. Niekde sa stratili, neviem nájsť starý album,“ posťažoval sa. Kedy by dielo malo vyjsť, odhadnúť nevie.

Úroveň slovenského zdravotníctva nevidí v porovnaní s inými krajinami až tak „čierno“ ako mnohí iní. „Neoddeľoval by som to od celého sveta. Všade sú problémy,“ zdôraznil. „Niekedy sa držíme módy a pre mňa je niečo hrozné, že liečime horúčku. Veď tá je nám geneticky daná. Je to niečo nádherné – nie do pocitu, ale účinnosti,“ podčiarkol lekár.  „Keď má človek viac ako 38 stupňov Celzia, dá to bacilom zabrať. Organizmus sa s tým musí vysporiadať sám. Ak sa horúčka lieči, je to potláčanie genetických daností, ktoré máme. Je to akoby sme nimi pohŕdali. Lieky, ktoré sa na ňu podávajú, zabili viac pacientov ako celá infekcia,“ poznamenal.

 „Samozrejme, ľudia zomierali aj na chrípku, no nie preto, že by nemali lieky, ktoré teraz často vídame v reklamách. Nechcem ich menovať, ale určite si reklamu nezaslúžia,“ mieni. Jediné, čo na to podľa neho zaberá najlepšie, sú obklady.

A čo by doktor Mika odkázal svojim pacientom, s ktorými sa nedávno musel rozlúčiť? „Aby mali lepšieho lekára ako som ja,“ odvetil skromne. Z dverí nás potom vyprevadil tak, ako nás aj privítal – v pohodovej nálade. „Želám vám všetko dobré a nech vás Pán Boh opatruje,“ zakýval nám pri odchode.

Spracované s láskavým dovolením autorky E. Štenclovej https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/722722-doktor-rekorder-odisieldo- penzie-v-97-rokoch-som-spolocensky-tvor-ale-nenudim-sa/