Po rozhodnutí o zlúčení Farmaceutickej fakulty Masarykovej univerzity (MU) v Brne s Farmaceutickou fakultou Univerzity Komenského (FaF UK) v Bratislave do celoštátnej fakulty v roku 1960 prešlo do Bratislavy z Brna 40 vysokoškolských učiteľov. Medzi nimi bola aj Miroslav Penka.
Prof. RNDr. PhMr. Miroslav Penka, DrSc. (*1920 Voděrady − †1990 Brno) bol botanik a ekofyziológ, ktorý pôsobil ako vysokoškolský učiteľ na 3 univerzitách, a to Masarykovej v Brne, UK v Bratislave na FaF UK a Lesníckej fakulte Vysokej školy zemědelskej (VŠZ) (dnes Mendelova univerzita) v Brne.
V pedagogickej práci sa profiloval ako prísny ale objektívny examinátor. Vo svojej vedecko-výskumnej činnosti sa profiloval najmä vo fyziológii a ekológii rastlín, pri ktorých sa stal objaviteľ zákonitej zmeny transpirácie rastlín v priebehu dňa. Do roku 1963 prepracoval kvantitu a kvalitu zavlažovania rastlín a v roku 1985 dokončil výskum transpirácie a spotreby vody rastlinami.
V rokoch 1955 − 1960 bol dekanom Farmaceutickej fakulty MU v Brne. V roku 1960 mu pripadla aj úloha organizácie zlučovania fakúlt.
V roku 1958 sa stal spoluautorom vysokoškolskej učebnice Novák F.A., Penka M., Cejp K. a Martinec T. Farmaceutická botanika, ktorá sa stala na základe komplexného obsahu vyhľadávanou učebnicou farmaceutov pre tento predmet. Od roku 1963 bol vysokoškolským učiteľom Lesníckej fakulty (VŠZ) v Brne. Na nej bol poverený vedením jej Katedry lesníckej botaniky a fytocenológie. Na tejto fakulte napísal a vydal v roku 1972 dielo Biologické základy meliorácii, neskôr dielo Botanika (Fysiologie vodního provozu rastlín) a v roku 1985 monografiu Food− Forest Ecosystem. Vo všetkých týchto dielach vychádzal z výsledkov svojej vedecko-výskumnej práce, ktoré konfrontoval s názormi vtedy známych autorov, a až potom výsledok odporučil pre prax.
Značný podiel svojej práce venoval organizátorskej činnosti. Bol vedúcim katedier botaniky a vedúcim záhrady liečivých rastlín. Na základe jeho vykonanej práce ho považujeme za kvalifi kovaného vysokoškolského učiteľa, v ktorom bola optimálna symbióza výchovno- -vzdelávacej, vedeckej a or – ganizátorskej činnosti.
Dr.h.c. prof. RNDr. J. Čižmárik, PhD.
