V tejto časti si predstavíme dve rastliny, ktoré sa už stáročia používajú pri širokej škále rôznych ochorení, no uvádzajú sa aj pri reumatoidnej artritíde. Ide o rastliny Boswellia serrata Roxb., (kadidlovník pílovitý, Burseraceae) a Harpagophytum procumbens DC. (harpagofyt plazivý/harpagofyt ležatý, Pedaliaceae).
Boswellia serrata Roxb.
Gumoživicu z kadidlovníka, známu aj ako kadidlo, používali staroveké civilizácie pri náboženských rituáloch a modlitbách. Zlato, kadidlo a myrha boli na Arabskom polostrove Somálsku a Etiópii raritné a drahé, to z nich robilo najlepšie a najvzácnejšie „suroviny“. Okrem toho, že to boli dary troch kráľov narodenému Ježišovi Kristovi, používali sa najmä na liečbu rán. Prvý dokument, v ktorom je zmienka o kadidlovníku, je Ebersov papyrus z roku 1500 p.n.l. Kadidlovník pílovitý je listnatý rozkonárený strom, ktorý môže dosahovať výšku až 20 metrov. Je široko rozšírený najmä v suchých kopcovitých oblastiach Indie, Severnej Afriky a Stredného východu. Podľa ayurvédskej a čínskej medicíny sa uschnutá gumoživica často používa na liečbu ťažkostí spôsobených chronickými ochoreniami. Gumoživica obsahuje polysacharidy, silicu a boswellové kyseliny...
Harpagophytum procumbens DC.
Harpagofyt plazivý, známy aj ako čertov pazúr alebo čertův dráp, je trváca rastlina rastúca najmä v púšti Kalahari v južnej časti Afriky, kde okrem toho, že je dôležitý prostriedok tradičnej medicíny, sa bežne používa ako tonikum a na liečbu rôznych ochorení. Na pohľad má veľmi nápadné plody s výraznými ostrými výčnelkami s ostrými háčikmi a na hornej ploche má dva rovné tŕne, vďaka tejto podobe dostal svoje meno.
V roku 1820 ho európski vedci zozbierali, opísali a viac sa mu nevenovali. Nemecký obchodník G. H. Mehnert sa dozvedel o liečivých vlastnostiach tejto rastliny od ľudí v Namíbii a v Európe predstavil zápar z tejto rastliny začiatkom 20. storočia. Domorodci si harpagofyt veľmi vážili vďaka jeho horkej chuti, čím liečili rôzne tráviace ťažkosti, no využívali ho aj na zmiernenie horúčok, zápalov a bolesti. Podávali ho dokonca aj tehotným ženám na zmiernenie popôrodných bolestí. Zvonka sa požíval na popáleniny, rany, vyvrtnutia a rôzne kožné problémy. V Afrike používajú čertov pazúr na širokú škálu zdravotných problémov už storočia, ak nie tisícročia. V súčasnosti sa používa usušený koreň...
Mgr. E. Kostovčíková
