Do čeľadí Lamiaceae a Asteraceae patrí nielen mnoho tradičných európskych korenín, ale aj liečivých, či okrasných rastlín. Tvorba alkaloidov nie je pre tieto druhy typická, hlavné účinné látky obvykle tvoria monoterpény a seskviterpény. Smrteľne jedovatých zástupcov v nich ťažko nájsť, preto môžu tieto čeľade vzbudzovať dojem akejsi „nevinnosti“. Moderná etnobotanika však prináša prekvapivé poznatky o psychoaktivite niektorých druhov.  

Z čeľade Lamiaceae je výrazná psychoaktivita zatiaľ najlepšie potvrdená pri šalvii divotvornej – šalvěj božská (Salvia divinorum Epling et Játiva). Aktívne látky, laktóny známe ako salvinoríny sú typicky v rastline obsiahnuté len v množstvách neprevyšujúcich desatiny percenta. Zároveň však ide o najsilnejšie známe psychedeliká rastlinného pôvodu. Užitie rastliny samotnej, tradične ako macerát z listov, má pomerne mierny vizuálne halucinogénny účinok trvajúci približne 15 minút. Na západe sa však šalvia obvykle používa formou fajčenia suchých extraktov, ktoré môžu obsahovať oproti sušine aj stonásobne vyššie koncentrácie aktívnych látok.  

Napriek tomu, že dĺžka účinku ostáva rovnako krátka, psychoaktívny efekt môže byť v takom prípade nepredvídateľne silný. Zaujímavé je, že šamani kmeňa Mazatékov poznajú k šalvii prezývanej ženskými názvami ako „matka“ alebo „pani“ aj viacero „mužských“ ekvivalentov, pričom obvykle ide o druhy z rodu Plectranthus (napr. P. scutellaroides (L.) R. Br. – plektrant šišakovitý – pochvatec šišákovitý). Na rozdiel od šalvie nebol pri týchto rastlinách ani ich obsahových látok psychoaktívny účinok potvrdený, anekdotické dôkazy (vrátane jednej opísanej hospitalizácie po užití väčšieho množstva listov) však naznačujú oprávnenosť tradičného použitia. V Európe sa mnoho z týchto rastlín (známych aj pod starším rodovým názvom Coleus, či ľudovo ako „africká žihľava“) pestuje dekoratívne...     

Mgr. M. Helcman