Flavonoly sú podskupinou veľkej skupiny polyfenolových zlúčenín flavonoidov (viac ako 4000 druhov) rastlinného pôvodu. Ide o produkty sekundárneho metabolizmu s nízkou molekulovou hmotnosťou a charakteristickou tricyklickou štruktúrou. Bývajú vo forme glukozidov, galaktozidov a glukuronidov. Slúžia ako ochrana pred škodcami, negatívnymi vplyvmi klímy, mikróbmi, UV žiarením a pod.
Echinacea purpurová (Echinacea purpurea (L.) Moench) je pôvodným botanickým druhom Severnej Ameriky. V ľudovej medicíne Indiánov (Siouxovia) sa odjakživa tešila mimoriadnej úcte, patrila k najvýznamnejším liečivým rastlinám. Popri ďalších druhoch rodu, echinacey úzkolistej a echinacey bledej, sa používala – celkovo i lokálne – pri rôznych infekčných chorobách. Objavom antibiotík a po ich do liečebnej praxi širokého zavedenia jej popularita až do druhej polovice 20. storočia značne klesla. Na opätovne oživenom záujme o rastlinu má najväčší podiel systematický fytochemický a farmakologický výskum posledných desaťročí, najmä v Nemecku. Okrem antimikrobiálnych účinkov sa potvrdil potenciál stimulovať (modulovať) imunitu, ako aj protizápalové pôsobenie. Prvé pokusy s pestovaním v Európe sa datujú od 30. rokov minulého storočia.
Za farmakologické účinky vňate a koreňa echinacey purpurovej sú zodpovedné predovšetkým deriváty kyseliny kávovej (kyselina cichoriová, kyselina kaftarová), alkamidy (okolo 20 druhov) a polysacharidy (glykoproteíny, polyacetylény). Z ďalších sú to flavonoidy (kvercetín, kempferol), melanín, silica (borneol, karyofylén), v malých množstvách obsahuje netoxické alkaloidy pyrolizidínového typu (tusilagín, izotusilagín). Rastlina je súčasťou európskeho liekopisu.
Protivírusovú aktivitu suchých či vodnoalkoholových výťažkov z vňate proti vysokoinfekčným vírusovým kmeňom chrípky (H1N1), rinovírusom a herpetickým vírusom sa podarilo preukázať už v 70. rokoch minulého storočia. Účinnosť extraktov ostala zachovaná aj pri zvýšenej teplote do 80 °C. Z aktuálne publikovaných výskumov (Signer et al., 2020) ako zaujímavosť stojí za zmienku replikáciu v súčasnosti celosvetovú pandémiu vyvolaného vírusu SARSCov2 inhibujúci účinok etanolového extraktu, preukázaný zatiaľ v laboratórnych (in vitro) podmienkach. Za množenie viacerých patogénnych kmeňov baktérií (stafylokoky, escherichie, pseudomonády, hemofily) i niektorých kmeňov plesní brzdiace účinky zodpovedajú alkamidy a polyacetylény. Mechanizmom účinku je obmedzenie priľnavostii mikróbov na sliznice (napr. dýchacích ciest).
Vo väčšine klinických štúdií sa dosiaľ testovala účinnosť výťažkov z vňate, prípadne aj v rôznych kombináciách s inými rastlinami. Výsledky z placebom kontrolovaných, dvojito zaslepených prácach ukázali, že sa podstatne skrátilo trvanie a znížila sa početnosť a závažnosť prejavov ochorenia. Aj viaceré v poslednom období publikované metaanalýzy potvrdzujú účinnosť prípravkov s obsahom echinacey v prevencii, ako aj v liečbe infekcií horných dýchacích ciest. V testoch pri iných diagnózach (zápaly kože a žíl, atopický ekzém) boli efektívne aj napr. izolované alkyalmidy.
Liečba echinaceou spĺňa všetky kritériá bezpečnosti, závažnejšie nežiaduce účinky dosiaľ neboli zaznamenané. Možný je výskyt alergických reakcií (vyrážky, ekzémy a pod.). V prípade alergie na niektoru rastlinu z čeľade Asteraceae existuje však určité riziko tzv. skríženej alergie.
Kontraindikáciami podávania prípravkov z echinacey sú vzhľadom na imunomodulačné účinky rastliny súčasne prebiehajúca imunosupresívna liečba (napr. po transplantáciách orgánov), niektoré chronické choroby (tuberkulóza, roztrúsená skleróza, leukémia, HIVinfekcia atď.). Pre chýbajúce výskumy (napriek absencii teratogenity) sa podľa dvoch monografií európskej liekovej agentúry (EMA) bez výnimky neodporúčajú v gravidite, pri dojčení a deťom do veku 12 rokov. Interakcie nie sú známe.
Echinacea má v súčasnej fytoterapii ako prírodný imunostimulátor dôležité miesto. Moderné výskumy potvrdili racionálnosť tradičného používania najmä pri infekčných chorobách respiračného či urogenitálneho systému. Optimálny liečebný efekt možno očakávať od čo naskoršieho nasadenia po objavení sa prvých príznakov infekcie. Pre liečbu v zásade platí pravidlo krátkodobej aplikácie, a to maximálne 2 týždne. Opakovane by sa nemala podávať skôr ako po dvojtýždňovej prestávke, čo však neplatí pre lokálne použitie. Dôležitou podmienkou úspešnej liečby je aj použitie prípravkov farmaceutickej kvality.
PharmDr. Ľ. Farkaš
