Ligurček lekársky
(Levisticum ofíicinale Koch.)
česky: libeček lekársky
anglicky: Lovage
nemecky: Garten - Liebstöckel
rusky:
OPIS: trváca, aromatická bylina. V prvom roku vegetácie vytvára prízemnú ružicu listov, z ktorej v dálších rokoch vyrastá oblá, holá, dutá a rozkonárená stonka, vysoká až 2,0 m. Spodné listy sú tmavozelené, intenzívne aromatické, lesklé, dvojito až trojito perovito zložené. V hornej časti stonky sú listy menšie s končistými klinovito obrátenými vajcovitými lístkami. Má hrubý, dlhý, hnedožltý a dužinatý podzemok s koreňmi, ktoré sú na povrchu priečne ryhované, výrazne aromatické. Korene v optimálnych pôdnych podmienkach rastú do hĺbky 0,5 m. Kvety sú žltozelené, usporiadané v okolíku zloženom z 12 - 20 okolíčkov. Kvitnú v júni až septembri, sú cudzopeli-vé a medonosné. Plod je žltohnedá, na chrbtovej strane trojrebrová, mierne stlačená dvojnažka. Hmotnosť tisíc nažiek je 2,0 - 5,5 g. V 1 g osiva je 210 až 350 nažiek. Klíčivosť semien trvá 2-3 roky.
ROZŠÍRENIE A VÝSKYT: pochádza z prednej Ázie a hornatých oblastí Iránu, rozšírený je tiež z južnej Európy. V prírode rastie do nadmorskej výšky 2 000 m. U nás sa pestuje a občas môže prechodne splanievať. Najprv sa pestoval v kláštorných záhradách a postupne sa pestovanie rozšírilo do dálších, najmä podhorských a horských, oblastí.
Možnosti získania: zberom z pestovateľských plôch. V našich pôdno-klimatických podmienkach sa pestuje nemecká odroda 'Magnus' (1941). Pestovanie je rozšírené vo väčšine európskych krajín, hlavne v Nemecku, Poľsku, Českej republike, Rusku, Madársku, Srbsku a Rumunsku. V Srbsku sa pestuje odroda 'Domači visok'ľ.
Droga: pre farmaceutické účely je celý alebo rezaný usušený podzemok alebo koreň ligurčeka lekárskeho - Levistici radix a pre potravinárske využitie je usušený list - Levistici folium. Pomer zosušenia koreňov 3:1, listov 4:1.
Obsahové látky: silica (do 2,7%), v ktorej sú laktónové zlúčeniny kyseliny fialovej - ftalidy (až 70 %; a-butyliden-ftalid = ligustikový laktón a n-butylftalid), terpineol, cineol, karvakrol, estery kyseliny octovej a valeriánovej. Z dálších látok sú v koreni sacharidy, živica, kumaríny (bergaptén a umbeliferón) a iné. Obsah silice je v rastline variabilný: 0,8-1,1 % v semene; 0,6-2,7% v koreni a 0,05 - 0,15% v listoch.
Liečivé vlastnosti a účinnosť: droga pôsobí močopudne (diuretikum), vetropudne (karminatívum), podporuje uvoľňovanie vody z organizmu a vylučovanie chloridov a močoviny (saluretikum). Silica sa terapeuticky využíva pri chorobách močových ústrojov s poškodením obličkového parenchýmu (s výnimkou vážnych obličkových chorôb). Zložky silice podporujú tvorbu žalúdočných štiav a tráviacich enzýmov (stomachikum), preto sa používa pri liečbe dyspepsie spojenej s nedostatočnou činnosťou tráviacich orgánov.
Použitie: v potravinárstve na výrobu ochucujúcich extraktov a koreninových zmesí. Typická „maggi" vôňa ho predurčuje na pridávanie do rôznych koreninových zmesí. Vo farmaceutickom priemysle na prípravu fytofarmák (galeník, diureticky pôsobiacich prípravkov), na destiláciu silice (Levistici aetheroleum) a prípravu extraktov (Levistici extractum). Droga tvorí zložku diuretických čajovín. Ligurčeková silica sa používa vo voňavkárstve, v likérnictve, na aromatizovanie niektorých tabakových zmesí. V domácnostiach sa čerstvá a usušená vňať používa do polievok, omáčok, cestovín, múčnikov a k mäsu. Ako korenina sa môžu použiť aj ligurčekové plody do rôznych octových nálevov na zeleninu a huby. Mladé stonky sa môžu kandizovať, alebo pripraviť s olejom a vínnym octom. Korene sa môžu konzumovať uvarené alebo naložené v náleve.
TOXICITA: Užívanie drogy je kontraidikované pri nefritíde a iných poškodeniach obličiek. Neodporúča sa ani dlhodobé užívanie vyšších dávok.
