Divozel veľkokvetý - malokvetý - sápovitý

Slovensky: Divozel veľkokvetý
Latinsky:   Verbascum densiflorum
Česky:      Divizna velkokvětá
Anglicky:   Mullein
Nemecky:  Grossblumige Königskerze
Rusky:      Коровяк высокий
Francúzsky: Bouillon blanc, Molene medicinale
Španielsky: Gordolobo
Taliansky: Guaraguasco
Poľsky:     Dziewanna wielkokwiatowa
Maďarsky: Keskenylevelü ökörfarkóró

Čeľaď: krtičníkovité - Scrophulariaceae

Opis: Divozel veľkokvetý je dvojročná, mohutná bylina, dorastajúca do výšky viac ako 2 m. V prvom vegetačnom roku vytvára ružicu prízemných listov. Po prezimovaní, v druhom roku narastá hrubá, až 2,2 (3,0) m vysoká stonka so strapcami veľkých žltých kvetov. Listy sú na obidvoch stranách husto plstnaté; prízemné  elipsovito zaokrúhlené, do krátkej krídlatej listovej stopky zúžené, hrubo vrúbkované, tupo končisté. Byľové listy sú elipsovité, dokonale zbiehavé až k nasledujúcemu spodnému listu. Kvety sú zoskupené vo zväzkoch a utvárajú jednoduchý, zriedkavo dolu málo rozkonárený strapec. Kvetné stopky sú kratšie ako kalich. Kalich je zvončekovitý, päťzubý; listene sú dlho končisté, zbiehavé, 15 – 40 mm dlhé. Koruna je v priemere 30 – 50 mm veľká, bledožltá; dolné tyčinky sú dlhšie ako horné. Kvitne v júli až auguste, medonosná. Plod je viacsemenná, dvojpúzdrová, pukavá tobolka, ktorá obsahuje asi 300 veľmi malých tmavohnedých semien. V 1 g osiva je 8 – 10 tisíc semien. Hmotnosť tisíc semien je 0, 1 –  0,8, klíčivá schopnosť trvá 2 – 3 roky

Kvitne: jún až október

Zber: Zber zlatožltých kvetných korún s prirastenými tyčinkami bez zelených plstnatých kalichov sa robí v júli až septembri. Zbierajú sa ručne, každý deň, za suchého počasia v dopoludňajších hodinách; ukladajú sa do vzdušných nádob, košíkov a pod., nestláčajú sa, aby sa nezaparili. Počas zberu je vhodné použiť ochranné okuliare. Trichómy kvetných úborov môžu vyvolať podráždenie pokožky a alergické reakcie.

Sušia sa v tenkej vrstve, prirodzeným teplom na vzdušnom mieste alebo umelým teplom do 60 °C. Kvety zbierané z malých plôch je možné predsušiť aj prirodzeným teplom, na slnku a večer dosušiť umelým teplom.

Obsahové látky a účinky: saponíny, najmä verbaskový saponín (verbaskosaponín); fytosterol nazývaný verbasterol, flavonoidy (1,5 – 4,0 %), napr. apigenín, luteolín a ich glykozidy, kempferol, rutín, iridoidy (aukubín, katalpol a ich deriváty), slizy, karotenoidy (β-karotén, krocín), silica (stopové množstvo), cukry, minerálne látky, kyselina tapsiová.

Použitie a recepty:

Terapeutické využitie: verbaskosaponín má slabé hemolytické pôsobenie. Saponíny podporujú stekutenie hlienov a sekrétov za súčasného dráždenia sliznice a zvýšenia sekrécie bronchov (expektorans, sekretolytikum). Dráždivý expektoračný účinok saponínov a flavonoidov tlmia slizy, ktoré majú zmäkčujúci účinok na zapálenú sliznicu (mucilaginózum) a protizápalovo pôsobiaca silica. Sliz pôsobí ochranne aj pri zápaloch pažeráka, žalúdka a čriev. Tinktúra z drogy má močopudné účinky (mierne diuretikum).

Farmaceutické: divozelový kvet sa využíva na výrobu čajovinových zmesí, zložka oficinálnej čajoviny Species pectorales, tiež na prípravu bylinných čajov proti kašľu, zachrípnutiu a zápalom horných dýchacích ciest. Kvety divozelu malokvetého aj veľkokvetého a divozelu sápovitého sa používajú aj na ochutenie likérov.

Vonkajšie použitie: Zvonka sa používa vo forme obkladov na povrchové vriedky, opuchliny, tiež ako kloktadlo pri zápaloch sliznice hrdla. Čerstvé kvety sa pridávajú do krémov a pleťových masiek na zmäkčenie pleti. Kvitnúce vrcholové časti stoniek sú vhodné na aranžovanie kytíc.

Ľudové liečiteľstvo: na uvoľnenie hlienov, čistenie priedušiek, pri chrapote, a pískaní, zápale priedušiek, hrtana, lieči sliznice, tiež pri slabej menštruácii.

Čaj pri zahlienení a katare priedušiek: rovnaký diel kvetu divozela, slezu a trochu kvetov podbeľu. Používa sa aj na kloktanie pri angíne a zápale hltana. V ľudovom liečiteľstve sa používajú aj divozelové listy (zbierajú sa v júni až septembri), čerstvé na obklady pri reumatických a svalových bolestiach. Sparené listy vriacou vodou sa prikladajú na vredy na urýchlenie hojenia. Môže sa použiť aj čerstvá šťava z listov.

Teplý odvar z listov sa pije pri hnačkách: hrsť listov na 200 ml vody.

Nežiaduce účinky: pri dodržaní terapeutickej dávky (1,5 – 3 g) sa nezistili nežiaduce vedľajšie účinky. Zvýšené dávky môžu pôsobiť mierne toxicky a dráždivo na sliznicu žalúdka

Osobitné postavenie v ľudovom liečiteľstve má

ľudovový názov:  babské ucho

Výskyt : okraje lesa, rúbaniská, sutiny.

Kvitne : od júna do októbra.

Zber : zbierame kvety,  spravidla ráno, kým sú rozvité.

Ľudové použitie : pri chorobách dýchacích ciest, najmä pri suchom i čiernom kašli, reume a ťažko hojacich sa  ranách.

Recepty

Odvar : 50g usušenej rastliny na 1/2 litra vody sa používa pri chronickom kašli. Prelejte horúcou vodou, po desiatich minútach preceďte. (Čaj z listov je nutné precediť cez plátno alebo veľmi jemné sitko, aby sa odstránili dráždivé chĺpky).

Sirup pri silnom chronickom kašli: odvar alebo výluh zo sušeného divozela zohrejeme na panvici (asi 4 čajové šálky). Pridáme 500 g medu, prípadne nerafinovaného cukru a miešame, kým sa neroztopí. Necháme vychladnúť vo fľaši z tmavého skla. Dôležité je zavrieť fľašu korkovým uzáverom, pretože pri možnej fermentácii sirupu uzáver so závitom exploduje.

Tinktúra : užíva sa pri chronickom, suchom kašli

V kozmetike sa pridáva do krémov a masiek na zmäkčenie a vyhladenie kože. Semená sú jedovaté. Kvôli obsahu toxického saponínu sa neodporúča piť vo veľkých množstvách, ani dlhší čas.

Opis: Dvojročná bylina s priamou, vysokou stonkou so striedavými, podlhovastými listami. Čepele sú buď sediace, alebo majú krátku stopku. Listy prízemnej ružice v zime odumierajú. Veľké, žlté kvety sú usporiadané v koncových klasoch. Plody sú tobolky s malými, jedovatými semena­

Použitie: ako divozel veľkokvetý

Tabuľka : Hlavné rozlišovacie znaky liečivých divozelov (M. Habán)

Terapeutická skupina: expektorancium