Rastlina Podbeľ liečivý,  Podběl obecný – Tussilago farfara L. (asteraceae) bola známa už v antickom Grécku. Spomínal ju aj slávny Hippokrates. V našich oblastiach sa už po stáročia používa v ľudovom liečiteľstve.

V liečení sa uplatňuje kvetný úbor – Farfarae flos (syn. Tussilaginis farfarae flos, Farfarae anthodium) a list, Farfarae folium (syn. Tussilaginis farfarae folium).

Kvety obsahujú flavonoidy, veľa žltého farbiva – xantofylu, menšie množstvo silice. Z terapeutického hľadiska je najdôležitejší obsah slizu, glykozidickej horčiny a triesloviny. List obsahuje predovšetkým sliz (zložený z pentóz a hexóz – galaktózy), horčinu, steroly (napr. faradiol), katechínové kyseliny (galovú, jablčnú, citrónovú, vínnu), inulín, cholín, stopy silice, parafíny a sacharidy. Z minerálnych látok je tu najmä draslík a zinok. V kvetoch aj listoch sa nachádzajú pyrolizidínové alkaloidy (estery monokarboxylových, resp. dikarboxylových kyselín s bicyklickými aminoalkoholmi) označované ako necidy. Z nich sú najznámejšie senkirkín (0,015 %), senecionín (0,007 %) a tusilagín (1karboxymetoxy2hydroxy2metylpyrolizidín), ktoré sa vyskytujú predovšetkým v listoch.

Predtým, kým sa nevedelo o hepatotoxických a kancerogénnych účinkoch prítomných necidov, užívala sa rastlina ako expektorans a spazmolytikum, mucilaginózum a adstringens.

Vnútorné užívanie podbeľových drog predstavuje riziko poškodenia pečeňového parenchýmu až rakovinu tohto orgánu. Preto odborníci predpisujú drogy rastliny výlučne na vonkajšie použitie, kde sa využíva najmä sliz a čiastočne aj triesloviny. Takto sa ordinujú v dermatologickej a kozmetickej praxi na oplachovanie alebo obklady pri podráždenej pokožke, vyrážkach, zápaloch a zvýšenej tvorbe mazu...

MUDr. K. Mika