Imunita počas koronavírusovej epidémie - Vieme ju ovplyvniť?

Dnes sa každý snaží nájsť relevantné informácie, ako posilniť svoj imunitný systém, ako najviac pomôcť svojmu organizmu a ochrániť sa pred infekciou novým koronavírusom SARS-CoV-2. Mladší ľudia sú na tom relatívne lepšie, s vekom však dochádza k starnutiu imunitného systému (imunosenescencii) a starší ľudia sú náchylnejší nielen na infekciu, ale horšie znášajú aj jej priebeh. Vieme niečo urobiť pre náš imunitný systém (bez ohľadu na vek)? Aké máme možnosti?

Náš imunitný systém v zime

Sezónnosť je v prírode normálna. Zimné obdobie prináša so sebou sezónu zvýšeného počtu infekcií, hlavne infekcií horných dýchacích ciest. Na sezónnosť reagujú aj naše gény ‒ niektoré sú aktívne v lete, iné v zime. Pokles vonkajšej teploty a skracujúci sa deň sú hlavnými spúšťačmi týchto zmien na začiatku zimy. Sezónne zmeny sa týkajú nielen veľkého množstva metabolických enzýmov, ale na striedanie ročných období reaguje aj náš imunitný systém. V chladnejších mesiacoch sa stáva reaktívnejším, čo sa prejavuje aj na zvýšenej chorobnosti v zime. Kým u ľudí na Islande, kde je sezónnosť minimálna, sa aktivita génov ovplyvňujúcich fungovanie imunitného systému mení počas roka len minimálne, u ľudí žijúcich v miernom pásme je to úplne iné. Vedci zistili, že až 147 našich génov sa podieľa na sezónnych zmenách, pričom náš imunitný systém sa v zime správa viac prozápalovo. Kým v lete náš imunitný systém mnohé patogény (baktérie i vírusy) toleruje a prehliada, v zime reaguje ako besný pes.

Počas európskej zimy je prah podnetu potrebný na spustenie imunitnej odpovede nižší ako v lete. Je to normálne, príroda to tak zariadila, aby sme sa vedeli popasovať s vyšším výskytom najmä rôznych vírusov. Inými slovami povedané, náš imunitný systém je vybudený a reaguje rýchlejšie a agresívnejšie, čo však okrem rýchlejšieho nástupu obrany proti votrelcom súčasne zhoršuje aj priebeh mnohých chronických chorôb. Zároveň sa mení bunkové zloženie imunitného systému, zvyšuje sa hladina Creaktívneho proteínu (CRP) v plazme, aktivuje sa prozápalová mašinéria imunitného systému. Čo to znamená v praxi? V zime by sme si mali dávať väčší pozor na svoje zdravie, menej sa preťažovať, menej si „nakladať“ aj pri športových aktivitách a viac oddychovať a dôslednejšie regenerovať. Imunitný systém je v zime ako neznášanlivá svokra – treba okolo nej po špičkách a podľa možností urobiť všetko, čo jej na očiach vidíme, len aby zbytočne nevypenila.

Ako vieme ovplyvniť imunitný systém?

Imunitný systém je podobne ako náš genóm a mikrobióm výsostne individuálna vlastnosť, hoci sa na ňu nevzťahujú pravidlá GDPR. Jeho funkčnosť je odrazom našej genetiky a zrkadlom nášho životného štýlu. Je všeobecne známe, že najmä vrcholoví športovci častejšie trpia nielen gastrointestinálnymi problémami, ale aj ochoreniami horných dýchacích ciest – hlavne nádchou a chrípkou. Pripisuje sa to oslabenému imunitnému systému, najmä po pretekoch alebo po ťažkých tréningoch. Hoci je toto okno oslabeného imunitného systému len krátkodobé a dočasné, často to zjavne stačí na to, aby špičkoví športovci ochoreli. Vieme tomu predísť? Podľa profesora Neila Walsha z Bangor University, ktorá je jedným z vedúcich vedeckých pracovísk športovej medicíny v UK, môžeme antiinfekčnú „silu“ imunitného systému rozdeliť na dve zložky. Každý z nás disponuje imunitnou rezistenciou (schopnosťou zničiť patogény z nás disponuje) a imunitnou toleranciou (schopnosťou miernou imunitnou odpoveďou dostať potenciálnu infekciu pod kontrolu bez poškodenia organizmu). Doterajšie výskumy ukazujú, že imunitný systém trénovaných športovcov s normálnou vyváženou plnohodnotnou stravou má zvyčajne 100 % imunitnú rezistenciu – t. j. aktívnu imunitnú odpovedavosť. Podľa profesora Walsha môžeme čiastočne ovplyvniť len imunitnú toleranciu a na to máme úplne obmedzené možnosti.

Čo môže posilniť náš imunitný systém

V prvom rade musíme povedať, že sa nebudeme vyjadrovať k liekom, ktoré majú k dispozícii imunológovia; tie sú určené pre liečbu závažnejších imunodeﬁ ciencií či iných vrodených alebo získaných porúch imunitného systému. Naša pozornosť sa upriami na prírodné zdroje, ktoré v podobe plodov, surovín, jedál alebo výživových doplnkov dokážeme pravidelne užívať. Jednotlivé produkty sme usporiadali podľa váhy dôkazov: na overené, potenciálne nápomocné a neoverené. Zároveň sa budeme snažiť k týmto produktom, alebo surovinám priradiť aj vhodné zdroje, prípadne ich odporúčané dávkovanie.

Medzi overené zložky na podporu imunitného systému patria: probiotiká, vitamín D, vitamín C a zinok. Imunitný systém síce ovplyvňuje napríklad aj selén, železo, magnézium či vitamíny B12 a B6, ich deﬁ ciencia nie je však bežná pri normálnom stravovaní. Zvyčajne je ich príjem úplne v norme a vďaka tomu je normálne aj ich pôsobenie na imunitný systém. Potenciálnu pomoc môže priniesť: betaglukán, kolostrum, špeciﬁ cké ﬂ avonoidy či výťažky z niektorých druhov echinaceí. Nepriamo imunitný systém ovplyvňujú aj látky/živiny s protizápalovými účinkami, kde patria hlavne omega3 polynenasýtené mastné kyseliny s veľmi dlhým reťazcom (EPA – eikosapentaénová kyselina a DHA – dokosahexaénová kyselina). Ďalej podrobnejšie opíšeme najdôležitejšie zložky.

...

Rastliny, potraviny alebo látky s nepreukázaným alebo len málo zdokumentovaným priaznivým vplyvom na imunitný systém človeka (v abecednom poradí):