Chmeľ obyčajný
Ako liečivá rastlina s priamym terapeutickým použitím sa používa liekopisná droga kvet chmeľu (Lupuli flos), v staršej literatúre uvádzaná ako chmeľová šištica (Lupuli strobilus). V niektorých prípadoch sa využívajú zlatožlté lupulínové žliazky (Lupuli glandulae). Ako tradičný rastlinný liek sa používa pri psychickom strese, na navodenie spánku a okrem toho sa ľudovom liečiteľstve používa pri nervozite a nespavosti.
Z účinných látok chmeľ obsahuje horčiny – humulón a lupulón, ktoré tvoria tzv. živicu (15 – 30 % v šišticiach a 50 – 80 % v žliazkach). Obsahové látky, ktorými sú živica, triesloviny, silica, a ďalšie sprievodné látky, napr. flavonoidy dodávajú pivu charakteristickú horkastú chuť a vôňu, súčasne zvyšujú jeho odolnosť proti kvaseniu a ovplyvňujú penivosť a priezračnosť. Okrem hlavného smeru využitia pri výrobe piva, sa chmeľ používa aj vo farmácii ako surovina na výrobu bylinných čajov, extraktov, v potravinárstve pri výrobe výživových doplnkov, tiež v kozmetickom priemysle.
Botanická a biologická charakteristika
Chmeľ obyčajný (Humulus lupulus L.) je trváca, popínavá rastlina z čeľade konopovité (Cannabaceae). Je dvojdomá, čiže má osobitne rastúce samčie a samičie rastliny. Chmeľové hlávky (šištičky) sa vytvárajú na samičích rastlinách a ich opelenie samčími rastlinami je nežiaduce z dôvodu zhoršenia kvality hlávok (hrubá stavba, menšia tvorba lupulínu). Z tohto dôvodu sa prípadný výskyt samčích rastlín v chmeľniciach pokladá za burinu a takéto jedince sa musia likvidovať.
Regulácia škodlivých činiteľov
Z chorôb chmeľu sú významné:
Pleseň chmeľu spôsobuje Peronoplasmopara humuli (syn. Pseudoperenosporahumuli) a patrí medzi hospodársky najvýznamnejšie choroby chmeľu. Pri výskyte ochorenia vznikajú nielen veľké straty na úrode, ale hlavne na kvalite, po poškodení chmeľových hlávok, ktoré zasychajú, zhnednú a zle sa uzatvárajú. Najväčší vplyv na rozšírenie plesne počas vegetácie má najmä vyššia vlhkosť a teplota (optimum 17 °C)...
Múčnatka chmeľu je spôsobená hubou Sphaerotheca humuli. Ochorenie sa prejavuje typickými povlakmi mycélia na vrchnej strane listov. Škodlivosť choroby predstavuje stratu asimilačnej plochy, čím sa znižuje schopnosť rastliny asimilovať a aj priame poškodenie hlávok, ktoré tvrdnú, hnednú a zasychajú...
Významní škodcovia chmeľu sú:
Roztočecchmeľový (Tetranychus urticae) nabodáva listy a vyciciava z nich rastlinné šťavy. Spôsobuje tvorbu drobných, svetlých škvŕn a na spodnej strane listov sa objavuje jemná pavučinka...
Nosánik ligurčekový (Otiorrhynchus ligustici) sa stal škodlivejší, keď sa vytvorili biotypy špecializované výlučne na chmeľ...
Voška chmeľová (Phorodon humuli) sa môže rýchlo premnožiť a spôsobiť až 90 % straty na úrode chmeľu. Voška škodí priamo – cicaním rastlinných štiav a oslabovaním rastlín a aj nepriamo – prenášaním vírusových ochorení chmeľu (napr. mozaiky chmeľu)...
Buriny rozšírené v chmeľniciach sa likvidujú pravidelnou mechanickou kultiváciou. Okrem mechanického spôsobu ničenia sa používajú aj povolené herbicídy.
Prof. Ing. M. Habán, PhD., doc. Ing. P. Bokor, PhD.
