Vážení čitatelia,
celý minulý rok sme sa snažili prinášať nové a zaujímavé informácie z oblasti liečivých rastlín z hľadiska ich použitia, nových poznatkov, zaujímavostí, približovali sme rôzne regióny a rôzne kúty sveta z hľadiska využitia liečivých rastlín a ich obsahových látok, aby sme dostatočne odborne a pútavo vzbudili záujem o známe, ale aj exotické rastliny. Našou snahou je preniesť náš záujem o rastliny a entuziazmus, s akým to robíme, aj na všetkých čitateľov, a preto prinášame odborný pohľad vedcov a doktorandov zaoberajúcich sa problematikou liečivých rastlín či už z hľadiska ich pestovania alebo využitia pri prevencii a liečbe rôznych ochorení zvierat a ľudí.Ľudia využívali rastliny na rôzne účely od nepamäti. Výskumníkom z Južnej Afriky a Švédska sa napríklad podarilo nájsť doteraz najstaršie dôkazy o používaní šípových jedov na svete. Na 60 000 rokov starých kremeňových šípových hrotoch nájdených v Južnej Afrike identi.kovali zvyšky jedu z jedovatej rastliny Boophone disticha, ktorá sa v regióne stále používa pri tradičnom love. V súčasnosti tento poznatok predstavuje najstarší priamy dôkaz, že ľudia používali šípové jedy, a zároveň poukazuje aj na skutočnosť, že naši predkovia v Južnej Afrike nielenže vynašli luk a šípy oveľa skôr, než sa doteraz myslelo, ale tiež pochopili, ako využiť prírodné zdroje na zvýšenie efektivity lovu. Okrem technických zručností mali títo skorí lovci aj pokročilé plánovacie schopnosti a pochopili pôsobenie jedov. Pýšili sa vlastnosťami, ktoré odrážajú aj moderné ľudské poznanie.

A podobne ako v iných oblastiach, aj výskum v oblasti rastlín postupuje rýchlo a v niektorých smeroch aj dosť prekvapivo. Ako sme písali v čísle 1/25, rastliny sú schopné vydávať zvuky a zdá sa, že by s rastlinami v blízkom susedstve mohli pomocou nich aj komunikovať. Dokonca je možné, že aj niektoré organizmy sú schopné tieto zvuky zachytávať a rozpoznávať. To by mohlo dať za pravdu a priniesť satisfakciu aj všetkým tým ľuďom, ktorí sa už dlho rozprávajú so svojimi rastlinami, alebo im púšťajú hudbu s odôvodnením, že rastliny im to vynahradzujú krajším a zdravším habitom a lepším prosperovaním. Je nepopierateľné, že rastliny majú úžasné schopnosti vnímať a reagovať na okolie,, v ktorom žijú. Majú spôsoby, ako získať všetky potrebné údaje, ktoré neustále zbierajú vo svojom každodennom životnom prostredí. Vyhodnocujú ich a potom na ne primerane reagujú. A robia to aj bez takého orgánu, akým je mozog. Aj keď to pre nás ľudí znie až neuveriteľne, pretože automaticky predpokladáme, že na spracovanie informácií mozog potrebujeme. Niektorí vedci trvajú na tom, že rastliny sú inteligentné, pretože dokážu vnímať, učiť sa, pamätať si a primerane reagovať adekvátnymi spôsobmi. Na druhej strane je množstvo skutočností a zaujímavostí, ktoré ešte o rastlinách nevieme, alebo im nerozumieme v dostatočnej miere. Napríklad sa zistilo, že vzácna papraď Tmesipteris oblanceolata má väčšiu DNA ako akýkoľvek iný živý organizmus, čím sa zapísala do Guinnessovej knihy rekordov. Papraď má rekordne veľký genóm s veľkosťou 160 miliárd párov báz DNA, ktorý by po rozbalení dosiahol dĺžku približne 100 metrov. Pre porovnanie  ľudský genóm obsahuje približne tri miliardy párov báz a dosiahol by dĺžku približne 2 metre. Bude potrebný ďalší výskum, aby sme mohli úplne pochopiť ekologické a evolučné dôsledky diverzity veľkosti genómu naprieč rôznymi organizmami. Aj nasledujúci rok bude určite bohatý na nové poznatky a zaujímavé objavy z rôznych oblastí života. Dovoľte mi poďakovať sa všetkým a zaželať nám pevné zdravie, optimizmus a odhodlanie pokračovať, počúvať a chápať potreby a požiadavky aj iných tak, aby sme mohli pokojne spolunažívať a prosperovať v harmónii, bez stresu a napätia po celý rok 2026 a tešiť sa na všetky nové objavy zo sveta rastlín, ktoré so sebou prinesie.
Prof. PharmDr. P. Mučaji, PhD.