Pitahaya(Selenicereus undatus (Haworth) D. R. Hunt), dračie ovocie, česky: Pitahaya, dračí ovoce, Rod Hylocereus
Pochádza z Mexika, Strednej Ameriky a Južnej Ameriky. Rovnako ako väčšina kaktusov,aj tieto rastliny sú prispôsobené suchému tropickému podnebiu s obmedzenými zrážkami.
Druhy tohto rodu majú predĺžené, zvyčajne trojuholníkové stonky, konáre so vzdušnými koreňmi a veľké, zvyčajne biele kvety. Vzdušné korene často prenikajú do trhlín a štrbín skál, kde sa rastliny prichytávajú, a niekedy slúžia na získavanie ďalších živín a vody tam, kde narazia na malé množstvo pôdy (vzdušné korene neparazitujú na iných rastlinách). Plody sú bez tŕňov, kožovité, majú veľa listových šupiniek. Komerčné plody majú hmotnosť od 200 do 800 g a dĺžku 10 cm. Najrozšírenejší druh dračieho ovocia má plody s bielou dužinou, ružovou alebo červenou šupkou.
Dračie ovocie sa konzumuje surové, šupka je nejedlá, rovnako ako čierne semienka, ale tie sú veľmi malé a chrumkavé, čím vytvárajú textúru pripomínajúcu kiwi. Ovocie sa tiež v relatívne malom meradle používa na prípravu štiav, vína, likérov a pyré, ktoré sa často pridávajú do zmrzliny, tiež sa môže použiť do marmelád, želé a nápojov. Červené ovocie je obľúbené v drahých reštauráciách ako stredobod exotických zeleninových alebo ovocných šalátov. Dužina má jemnú sladkú chuť pripomínajúcu melón, hoci niektoré druhy ovocia na trhu sú relatívne nevýrazné. Niektoré klony priniesli ovocie, ktoré má dužinu s nepríjemným zápachom, iné sú bez zápachu, alebo majú príjemnú vôňu. Rovnako ako mnoho iných druhov ovocia sa aj dračie ovocie považuje za dobrý zdroj antioxidantov a vitamínov...
Zaujímavosti o dračom ovocí
„Punč z dračej krvi“ sa tradične vyrába z červenkastej šťavy, či už s alkoholom alebo bez alkoholu. Použitie červeného dračieho ovocia na dochutenie a zafarbenie nápoja dodáva exotický nádych.„Dragotini“ je Martini ochutené dračím ovocím a olivy.
Aby ázijskí obchodníci vzbudili záujem o dračie ovocie, vymysleli si príbeh, že ho pred tisíckami rokov vyhnali z čeľustí ohnivých drakov. Ovocie sa však dalo zbierať iba vtedy, ak ho vojaci zabili, a ovocie sa muselo dať cisárovi. Posolstvom tohto príbehu bolo, že ovocie bolo také úžasné, že ho mohli konzumovať iba členovia kráľovskej rodiny. V skutočnosti pred storočím Francúzi priniesli dračie ovocie do Vietnamu pre výhradnú potrebu kráľa. V neskorších rokoch ho konzumovali iba bohatí. Dnes sa produkcia rozprestiera na rozsiahlych územiach a môže ho jesť každý.
Zistilo sa, že druhy dračieho ovocia majú vysokú toleranciu voči sírnym plynom, a preto sa v Nikaragui komerčne pestujú na svahoch sopky Mount Santiago.
Pseudohematúria – neškodné červenkasté sfarbenie moču a stolice sa pozorovalo u niektorých jedincov, ktorí konzumovali značné množstvo červenej dužiny dračieho ovocia, údajne kvôli červeným pigmentom hylocerenínu a izohylocerenínu.
Dračie ovocie sa často zamieňa s druhom dracény z čeľade Dracaena, najmä s Dracaena draco L., ktorá pochádza z Kanárskych ostrovov, Kapverd, Madeiry, Azorských ostrovov a západného Maroka. Jej kôra a listy po rozrezaní vylučuje červenkastú živicu známu ako dračia krv, ktorá sa používala v stredovekej mágii a alchýmii.
Doc. Ing. E. Ivanišová, PhD.
