Žaba kambo (Phyllomedusa bicolor) žije v dažďových lesoch Južnej Ameriky. Je to pomerne veľký obojživelník, dorastá dĺžky približne 10 cm, samičky sú o niečo väčšie než samce. Kvôli veľkosti a zvyku šplhať vo vetvách stromov sa nazýva aj „giant monkey frog“ (obria opičia žaba). V reakcii na ohrozenie žaba obyčajne z kože vylučuje mliečny sekrét, ktorý domorodé kmene využívajú v tradičnej medicíne.

Typicky sa sekrét zo žaby získava v zajatí pomocou dreveného rámu, na ktorý jej natiahnu končatiny. Tento stresový podnet vedie k produkcii sekrétu, ktorý drevenými nožmi žabe stierajú z povrchu tela. Po získaní dostatočného množstva žabu pustia späť do divočiny, procedúra teda pre ňu nie je akútne smrteľná, ide však o extrémny stres, ktorý môže mať na jej organizmus dlhodobé negatívne následky. Sekrét sa následne vysuší nad ohňom, až kým sa nestane svetlou, kriedovitou hmotou. V tejto forme sa dá skladovať roky, pred použitím k nemu treba pridať malé množstvo vody, aby došlo k vytvoreniu tuhej pasty. Samotná aplikácia tohto prípravku získala kambo označenie „vakcína z pralesa“. Ide totiž o parenterálne podanie.

Šaman najprv do kože adepta, obvykle na ramene, vypáli žeravým drevom niekoľko značiek s priemerom približne pol centimetra. Počtom týchto popálenín sa dávkuje sila účinku: u domorodcov to je bežne 15 - 20, v západnej verzii týchto rituálov je to skôr 2 - 10. Bezprostredne po ich vytvorení šaman naberie kambo pastu a šetrne (obvykle dreveným nožom) ju aplikuje na popálenú kožu. Do niekoľkých minút nastáva prudká reakcia organizmu, prejavujúca sa silným vracaním, ktorá typicky trvá 30 - 60 minút. Práve prudkosť vracania je najčastejším zdrojom závažných komplikácií pri podaní kambo....

PharmDr. M. Helcman, Ph.D.