Na Slovensku je už po celé generácie zaužívanou tradíciou mnohých rodín jesenný zber šípok. Najčastejšie ide o plody ruže šípovej / růže šípková (Rosa canina L.), nenápadného, no veľmi rozšíreného kra, ktorý rastie na okrajoch lesov, na slnečných stráňach, lúkach či popri cestách. Sezóna ich zberu prichádza každoročne od septembra do novembra, keď dozrievajú do sýtočervenej farby a ukrývajú v sebe bohatstvo vitamínov. Pre našich predkov, ale aj dnešné domácnosti, predstavovali šípky cenný zdroj prírodnej medicíny i pochúťok: sušili sa na zimný čaj posilňujúci imunitu a spracúvali sa na marmelády, sirupy či likéry. V mnohých rodinách sa tak zber šípok nestal iba praktickou činnosťou, ale aj malým rituálom spojeným s jesennou prírodou.

Rod ruží (Rosa) z čeľade ružovitých patrí medzi najbohatšie a najrozšírenejšie rastlinné skupiny mierneho pásma severnej pologule. Podľa fosílií sú ruže staré až 35 miliónov rokov a ich pestovanie človekom začalo približne pred 5000 rokmi, pravdepodobne v Číne. Už pravekí ľudia poznali a využívali šípky ako cenný zdroj potravy, čo len dokazuje ich dlhú tradíciu v kultúre aj hospodárstve. Vedci opisujú približne 200 druhov a tisíce vyšľachtených odrôd, no presné zaradenie jednotlivých druhov je často zložité, keďže sa ruže ľahko krížia. Najznámejšia z našich divo rastúcich ruží je ruža šípová (Rosa canina), ker vysoký 1  3 metre s oblúkovito ohnutými tŕnistými konármi, jednoduchými ružovými až bielymi kvetmi. Po odkvitnutí ruží sa tvoria nápadné červenooranžové šípky, v skutočnosti nejde o pravé plody, ale o pseudoplody, ktoré vznikajú z dužinatého kvetného lôžka a vnútri ukrývajú drobné tvrdé nažky, teda skutočné plody ruže. Na prvý pohľad sú rozpoznateľné podľa svojho vajcového, guľového až džbánkového tvaru so zvyškami kališných lístkov. Povrch šípok býva hladký alebo jemne vráskavý, lesklý, sfarbený do červena až oranžova, kým vnútro je svetlejšie a pokryté jemnými chĺpkami obklopujúcimi nažky. Dozrievajú koncom leta až na jeseň, majú mierne kyslú vôňu a sladkokyslú až zvieravú chuť. Podobne významná je aj ruža vráskavá (Rosa rugosa) či ruža jabĺčková (Rosa villosa, nazývaná aj R. pomifera), ktoré sa odlišujú tvarom listov, farbou kvetov, veľkosťou a ochlpením plodov. V Európskom liekopise sa za materské rastliny šípok (nepravých plodov ruže) opisujú druhy Rosa canina L. (ruža šípová), Rosa pendulina L. (ruža ovisnutá) a ďalšie druhy ruží, pričom liekopis nariaďuje, aby sa šípky po zbere sa zbavili tvrdých nažiek...

PharmDr. Mgr. E. Kurin, PhD.