Latinský názov pšenice používaný už v antike pochádza z latinské­ho slovesa terere, čo znamená „trieť, drviť, mlátiť“ a poukazuje na proces mlátenia a drvenia zŕn pri získavaní múky. Z tohto základu vzniklo aj tritura vo význame „mlátenie“ (napr. u Vergilia).

Názov triticum teda zdôrazňuje vlastnosť pšenice ako obilniny vhodnej na mletie a výrobu bielej múky a kysnutého chleba, čo bolo odliš­né od predtým dominantných obilnín, ktoré sa spracúvali skôr na kaše. Tento rozdiel významne ovplyvnil rímsku stravu a remesel­nú výrobu chleba, najmä po rozšírení tejto rastliny v Rímskej ríši. Latinské slovo aestivus znamená „letný“ alebo „súvisiaci s letom“ a je odvodené od slova aestas, ktoré v latinčine znamená „leto“. Toto adjektívum a jeho variant aestivalis sa používajú v botanickej nomenklatúre na označenie rastlín alebo húb, ktoré sa objavujú, alebo kvitnú v letnom období.

PhDr. T. Hamar, PhD. – Mgr. I. Lábaj, PhD.