Etymológiou slova tilia sme sa zaoberali už pri hesle Tilia platyphyllos Scop. (lipa veľkolistá) v článku č. 21. Pripomeňme si, že hoci sa toto slovo používalo na označenie lipy už v antike (Vergilius, Plinius Starší), jeho etymológia je nejasná a predpokladá sa, že pochádza ešte z predrímskych čias.

Akýmsi spojivom, odkazujúcim na starší spoločný základ, sú termíny atinia, ktorý nájdeme u Columellu, alebo grécke πτελέα [pteleá]. Oba označujú brest a spomenutým spojivom by azda mohla byť podobnosť listovej čepele medzi lipou striebristou (Tilia tomentosa Moench) a brestom horským (Ulmus glabra Huds.). Latinský druhový názov cordatus je adjektívom odvodeným od podstatného mena cor, srdce. Použitý sufix -atus vyjadruje podobnosť s použitým substantívom, čiže cordatus by sme mohli doslova preložiť ako „srdcovitý“. Okrem toho sa toto prídavné meno v latinčine používalo aj vo význame „rozumný“, pretože srdce, cor, bolo pre Rimanov nielen sídlom duše, ale aj rozumu.     

PhDr. T. Hamar, PhD. – Mgr. I. Lábaj, PhD.