Už v antických prameňoch máme doložené používania slova rumex na označenie niekoľkých druhov rastlín. Tieto rastliny majú jednu spoločnú črtu, ktorou je kyslá až trpká chuť vňate a listov.

Predpokladá sa existencia latinského prídavného mena *rumos s významom kyslý alebo horký, ktoré je príbuzné s indoeurópskymi koreňmi *suro, *souro, z ktorého pochádza napríklad aj nemecké slovo sauer – kyslý. V latinčine sa slovom rumex označovala aj dlhá bodná a vrhacia zbraň s ostrým hrotom pravdepodobne pomenovaná podľa rastliny so špicatými listami. S odkazom na ostré tŕne sa potom v stredoveku označovala názvom rumex aj ostružina. Druhové meno acetosus bolo v botanickej nomenklatúre používané ešte pred Linném na označenie rastlín s kyslou chuťou. Prídavné meno acetosus – kyslý, octovej chuti, je totiž odvodené od latinského podstatného mena acetum – ocot.

PhDr. T. Hamar, PhD. – Mgr. I. Lábaj, PhD.