Znalosť sasafrasu, rastliny endemickej pre severnú Ameriku, najmä Floridu, priniesol do Európy v roku 1512 španielsky conquistador Juan Ponce de Leon (1474 – 1521). Miestni obyvatelia používali sladký koreň tejto rastliny na žuvanie ako náhradu za tabak, dochucovanie nápojov, ale najmä ako liek na čistenie krvi, proti horúčke, reumatizmu, dne alebo vodnatieľke.

V roku 1549 Nicolás Monardes (1493 – 1588), podľa ktorého je pomenovaná monarda dvojmocná (Monarda didyma L.), odporučil použitie kôry sasafrasu na liečbu obličkových kameňov. Práve s týmto prípadom sa spája prvá snaha o etymologický výklad názvu sassafras. Napriek exoticky znejúcemu slovu môžeme vylúčiť pôvod v amerických jazykoch a odvodiť pôvodnú španielsku formu sasafrás skôr od latinského saxifragus, lámajúci skaly, s koreňmi saxum – skala, a frangere – lámať. Zmena sax na sass môže azda odkazovať na taliansky filter – sasso, skala. Jedna teória teda pracuje s použitím rastliny proti obličkovým kameňom, kým iná odkazuje na fakt, že sasafras často rastie v skalných puklinách. Druhové meno albidus, po slovensky belavý, je tvarom odvodeným od adjektíva albus, biely.

PhDr. T. Hamar, PhD. – Mgr. I. Lábaj, PhD.