Bol rodákom z poľského mesta Nysa (niektoré zdroje uvádzajú Kežmarok), vyštudoval medicínu a v roku 1620 promoval v Bazileji. Po promócii pôsobil ako praktický lekár v Kežmarku a okolí. Na základe jeho úspešnej praxe a vyliečení cisára Ferdinanda II. sa stal jeho osobným lekárom a bol povýšený do šľachtického stavu (1631). Cisár ho poveril úlohou založiť botanickú záhradu vo Viedni, kde sa stal jej riaditeľom. Za zásluhy mu cisár udelil predikát ab Hortis (zo záhrad).

Počas svojho pôsobenia v Kežmarku svoj voľný čas venoval botanike a štúdiu liečivých rastlín. Založil si herbár, ktorý obsahoval najmä rastliny z okolia Kežmarku a Vysokých Tatier. Postupne sa stal ich vyhľadávaným znalcom a rád ich účinky využíval vo svojej praxi. Podrobne preštudoval a opísal dva druhy borovíc, a to Pinus cembra L. (borovica limbová, limba) Pinus mugho Turra (borovica horská, kosodrevina) a ich výskyt v Tatrách. Zaujímali ho najmä ich živice, ktoré počas rastu vylučovali. Získal povesť znalca liečivých účinkov živicových olejov z karpatských drevín. Najväčšiu pozornosť venoval kosodrevine, z ktorej v roku 1640 pripravil olej, ktorý poznáme pod názvom Balsamum carpaticum, resp. hungaricum. Jeho spôsob výroby opísal v recepte a osobitnej publikácii. V roku 1641 ho predal jednému kežmarskému lekárnikovi, ktorý ho začal vyrábať v poloprevádzkových pomeroch. Balzám neskôr rozšírili slovenskí olejkári, ktorých zobrazila na svojich akvarelov Sterio po celej Európe. Keď cisár Ferdinand II. zomrel, vzdal sa funkcie riaditeľa jeho cisárskej botanickej záhrady a vrátil sa ako penzista na Slovensko. V roku 1637 si kúpil poľnohospodársky majer vo Veľkej Lomnici, kde v roku 1650 zomrel. 

Bol autorom dvoch diel, ktoré ostali v rukopise. Prvé je: Von Art, Natur und Eigenschaftlichen Brunnen (1626 ) a Die Balsamo hungarica. Die gemmis Hungaricae.  

Popri činnosti praktického lekára sa Kristián Augustini ab Hortis (1596 – 1650) venoval aj mineralógii a vytvoril rozsiahlu zbierku minerálov z územia Uhorska. Mal plán založiť na Slovensku prírodovedné múzeum, ktorému chcel zbierku venovať. Tento zámer sa mu však už nepodarilo realizovať.   

Dr. h. c. prof. RNDr. J. Čižmárik, PhD.