Pod pojmom Materia medica vo farmácii označujeme súbor všetkých liečiv používaných v určitom období. Z historického aspektu treba konštatovať, že do 19. storočia sa týmto pojmom označovala aj náuka o liečivách, z ktorej ďalším vývojom vznikla farmakognózia a farmaceutická chémia.  

V roku 1811 vyšla vo Viedni Materia medica, ktorej autorom bol lekár Johann Adam Schmidt.  

Prof. MUDr. Johann Adam Schmidt (1769 ‒ 1809) bol všestranný lekár, vojenský chirurg, ktorý prednášal na Jozefínskej medicínskej- -chirurgickej vojenskej akadémie vo Viedni anatómiu, chirurgiu, oftalmológiu a neskôr aj Materiu medicu. Vo všetkých týchto vedeckých disciplínach zanechal významné výsledky.  

Jeho dielo sa celým názvom volá Handschriftlich hinterlassenes Lehrbuch der Materia medica. Materiál do neho zhromažďoval celý život, ale jeho vydania sa nedožil. Dva roky pred vydaním zomrel. O jeho vydanie sa postaral jeho kolega Wilhelm Joseph Schmidt, ktorý sa stal jeho vydavateľom. Schmidtova učebnica obsahuje po úvodnom príhovore vydavateľa 2. časti, a to časť všeobecnú a časť špeciálnu.  

Vo všeobecnej autor opisuje triedy liečiv, ktoré zaradil podľa charakteru do 5 piatich skupín, a to kyslého charakteru, obsahujúcich vodu, uhlík, dusík alebo kovy.  

V špeciálnej časti opisuje liečivá podľa jednotnej schémy, ktorá v opise obsahuje jeho nemecký, latinský a botanický názov, ďalej uvádza i najčastejšie historické ľudové názvy a na konci v zátvorke uvádza, ktorá časť rastliny a v akej liekovej forme sa v praxi používa. Po nich stručne komentuje chemickú formu liečiva, podáva stručný pohľad na jeho farmakodynamiku a pri niektorých uvádza i dávkovanie. Celé dielo má 515 strán a odbornou verejnosťou bolo prijaté veľmi pozitívne.  

Pri jeho hodnotení si musíme uvedomiť, že vzniklo vtedy, keď ešte neexistovala organická chémia a anorganická chémia poznala len najbežnejšie zlúčeniny. O ich štruktúrach sme mali len empirické hmlisté predstavy. Tieto skutočnosti ospravedlňujú niektoré nepresnosti, ktoré sa v ňom z dnešného stupňa poznania vyskytujú.  

Historický význam tohto diela spočíva v tom, že Schmidt v ňom navrhol termín farmakognózia, ktorý vytvoril z gréckych slov Farmakon (liečivo) a gnozis (poznanie). Toto potvrdili vo svojich dielach J. Jurenitsch, C. Müller, K. Schneider, W. Kubelka: 200 Jahre Pharmakognosie in Wien. Eine Wissenschaft Dienst der Arzneimittelsicherheit, Wien, 1998 a A. Helmstädter, J. Hermann, E. Wolf: Leitfaden der Pharmaziegeschichte, Govi Verlag, Eschorn, 2001.  

Bol i vyhľadávaným rodinným lekárom a určitú dobu jeho služby využíval i slávny hudobný skladateľ Ludwig van Beethoven, ktorému sa osobným lekárom. Cenil si ich tak, že mu skomponoval a venoval Trio op. 38, ktorej originál sa zachoval a je uložený v archíve Spoločnosti priateľov muziky vo Viedni. neskoršom období vyšli mnohé vydania Materia medica vo viacerých štátoch, dopĺňali sa nové poznatky, až sa nich vývojovo stali dnešné liekopisy.     

Dr. h. c. prof. RNDr. J. Čižmárik, PhD.