V roku 1922 udelila Univerzita Karlova v Prahe čestnú vedeckú hodnosť doktora honoris causa (Dr.h.c.) v odbore prírodných vied Jozefovi Ľudovítovi Holubymu (1836 - 1923) za jeho celoživotné dielo v botanike.
Holuby vyštudoval evanjelickú teológiu a pôsobil v Bratislave, v Skalici, v Zemianskom Podhradí a na dôchodku v Pezinku. Vo voľnom čase, kde pôsobil, tam botanizoval.
V rokoch 1853 - 1883 vytvoril svoj prvý herbár, ktorý obsahoval vyše 12 000 položiek, ktorého časti sa nachádzajú v súčasnosti v Bukurešti, v Kluži a v Bratislave. Obsahuje položky z jeho zberu rastlín, machov, lišajníkov a húb. Druhý herbár (nazývaný aj ako trenčiansky herbár) vytvorený do roku 1909 daroval Muzeálnej slovenskej spoločnosti do Martina, ale v súčasnosti je v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Svoj tretí herbár (nazývaný aj ako pezinský) daroval Botanickému ústavu UK v Prahe a je teraz majetkom Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe.
Niektoré jeho herbárové položky sú vystavené v múzeách v Prahe, v Martine, v Leviciach, v Trenčíne, v Nitre a v Budapešti. Pochádzajú z kveteny Trenčianskej, Nitrianskej a Bratislavskej župy a časti Turca a Oravy. Pri štúdiu kveteny sa vypracoval na nášho prvého špecialistu rodu Rubus (ostružina) a znalca rodov Filago, Hieracium, Mentha a Prunella. Opísal niekoľko desiatok nových taxónov Slovenska.
Bol autorom vedeckej monografie Flora des Trencsiner Comitates, Trencsin (1888) a po jeho smrti vyšiel Zoznam rastlín cievnatých okolia Pezinského (1956) a jeho Rozpomienky (Bratislava, 1965).
Zaujímal sa aj o to, ako sa využívajú rastliny v ľudovom liečiteľstve a pri rôznych poverách. Z tohto štúdia je jeho spis Magické rastliny magické recepty, ktoré boli vydané v roku 2014 vo Vydavateľstve Petit Press.
Veľa pozornosti venoval národopisnému a historickému výskumu zameranému najmä na Bošácku dolinu. Venoval sa aj archeológii najmä formou zberateľskej činnosti. Svoju zbierku venoval v roku 1909 Muzeálnej spoločnosti v Martine. Dnes tvorí časť zbierok SNMEM v Martine.
Patril medzi zakladateľov Matici Slovenskej v Martine, bol dopisujúcim členom Československej botanickej spoločnosti a jej prvým čestným členom, podpredseda Prírodovedného spolku župy Trenčianskej, angažoval sa aj v Bratislavskom lekárskoprírodovednom spolku, Muzeálnej slovenskej spoločnosti a patril medzi zakladajúcich členov Českej mykologickej spoločnosti. Bol vynikajúcim znalcom starých listín a cirkevných dejín.
V roku 1876 sa stal členom Rakúskeho lekárnického spolku a členom La Societa Botanica Italiana. Vďační pokračovatelia jeho diela po ňom pomenovali vyše 20 taxónov rastlín zo Slovenska, čo sa považuje za vysoké vedecké ocenenie jeho práce. Analýza jeho publikačnej činnosti ukazuje, že bol autorom približne 550 prác, z čoho bolo asi 250 botanických, uverejnených vo viac ako 60 časopisoch.
Slovenská botanická spoločnosť udeľuje Holubyho Pamätnú medailu za významnú botanickú publikáciu a mesto Pezinok udeľuje Cenu Jozefa Ľudovíta Holubyho. Jeho osobnosť nám pripomínajú aj po ňom pomenované ulice, jeho sochy, parky vo viacerých mestách Slovenska. Historici vedy mu prisúdili označenie polyhistor.
Dr. h. c. prof. RNDr. J. Čižmárik, PhD.
