Od roku 1871 bol rímskokatolický kňaz v Prenčove. Analýza jeho života a diela ukazuje, že bol vynikajúci botanik, ale aj archeológ, mineralóg, múzejník, etnograf, zberateľ, náboženský spisovateľ, prekladateľ, ale aj zakladateľ Slovenského národného múzea v Martine. V roku 1863 patril medzi zakladajúcich členov Matice slovenskej v Martine.
Botanizoval najmä v okolí Sitna, ktoré ho tak fascinovalo, že v roku 1893 o ňom napísal článok Veleba Sitna, ktorý potom vyšiel aj ako knižná publikácia. V ňom sa vyznal nielen z obdivu jeho krásy, ale opísal aj jeho základnú flóru a faunu. Na ňom systematicky zberal rastúce rastliny, ktoré sa stali sa základom jeho herbára. Herbár obsahoval vyše 77 900 položiek, z ktorých bolo 35 000 nižších a 42 154 vyšších rastlín a okolo 1773 položiek semien. Herbár daroval Muzeálnej slovenskej spoločnosti v Martine, ktorú založil v roku 1893 a bol do roku 1908 jej predsedom.
Na Sitne pri botanizovaní objavil aj nový taxón, ktorý je v botanike známy ako Tilia sinensis Kmeť.
Špecializoval sa najmä na taxón Rosa a osobne preštudoval vyše 400 druhov šípov, z ktorých bolo vyše 100 zo Slovenska. Z tohto taxónu vytvoril zbierku, z ktorej časť daroval L. Haynaldovi, J. Ullepitschovi a iným významným odborníkom. Hádam najvzácnejší dar 800 fólií s tlačeným názvom a rezom pozláteným zo Štiavnických vrchov zostavil a daroval v roku 1877 kniežaťu a neskoršiemu bulharskému cárovi Ferdinandovi Coburgovi. Viaceré z taxónov Rosa osobne opísal a boli neskôr pomenované jeho menom.
Z botaniky publikoval 22 pôvodných vedeckých prác. V roku 1906 sa mu splnil jeho celoživotný sen, keď na jeho návrh bola schválená výstavba Slovenského múzea v Martine, ktorého základný kameň výstavby položil Kmeť osobne. Tomuto múzeu neskôr venoval najcennejšie predmety zo svojej rozsiahlej zberateľskej činnosti.
Pri botanizovaní sa zaujímal aj o nerasty, ktoré sústredil do svojej geologickej zbierky. I túto zbierku venoval Muzeálnej slovenskej spoločnosti Martine.
V roku 1891 zorganizoval expozíciu výšiviek z Hontu na svetovej výstave vo Viedni. Výstava mala veľký úspech. O 4 roky ju doplnil a predstavil na národopisnej výstave v Prahe. Jej úspech sa zopakoval. Keď bolo oznámené, že v dedine Beša boli objavené kosti mamuta, zorganizoval na ich vykopanie expedíciu. Z vykopaných kostí, ktoré odkúpil, zostavil kostru mamuta, ktorú po založení Slovenského národného múzea v Martine venoval tejto inštitúcii.
Počas svojho života sa osobne stýkal a dopisoval si so 79 zahraničnými vedeckými pracovníkmi a 29 českými a slovenskými botanikmi a spolupracoval so 6 zahraničnými vedeckými inštitúciami. Časť korešpondencie s nimi (približne 11 000 listov) je uložená v archíve múzea.
Andrej Kmeť pomáhal aj poľnohospodárom, ktorých učil svojimi článkami o moderných metódach obrábania ich pôdy. V Senohrade založil školskú štepnicu a v Krupine ovocinársky spolok.
Andreja Kmeťa nám dnes pripomínajú sochy jeho osoby v Bratislave, Martine a v Banskej Štiavnici, viaceré pamätne tabule, busty, príležitostná poštová obálka, známka s jeho portrétom, pomenovania námestí ulíc, nábrežia, parkov, škôl, múzea a vedeckých zborníkov. Od roku 1983 sa udeľuje Pamätná medaila A. Kmeťa za zásluhy o rozvoj múzejnej a vlastivednej práce. Andrej Kmeť (1841 - 1908), ktorý bol samouk, sa stal členom viacerých vedeckých spoločností. Dožil sa toho, že ešte za jeho života botanici po ňom pomenovali mnohé rastliny, huby a machy, čím sa mu dostalo zaslúženého medzinárodného vedeckého uznania.
Dr. h. c. prof. RNDr. J. Čižmárik, PhD.
