Hoci boli jedlé huby v minulosti v mnohých kultúrach výlučne súčasťou tradičnej medicíny, dnes sú celosvetovo bežnou zložkou potravy. Hliva ustricovitá sa prirodzene vyskytuje na pňoch, alebo kmeňoch listnatých stromov, ale môže sa pestovať aj v domácich podmienkach. Konzumuje sa pre svoju lahodnú chuť a vysoké nutričné hodnoty, ktoré ju radia medzi funkčné potraviny s rozličnými zdravotnými benefitmi. Okrem kulinárskeho využitia je žiadanou súčasťou výživových doplnkov určených na podporu správnej funkcie imunitného systému.

Botanická charakteristika

Hliva ustricovitá – Pleurotus ostreatus (Jacq. ex FR.) Kummer je drevokazná lupeňovitá huba. Plodnice vytvárajú bohaté trsy, ktoré sú stupňovito zoradené nad sebou. Vejárovitý alebo lastúrovitý klobúk je 5 – 25 cm široký, mäsitý, sivý, bokom prirastený k 1 – 4 cm dlhému hlúbiku bez prstenca. Hlúbik je vlnitý, vyrastá z podkladu a smerom k základni sa zužuje. Má bielu až bledosivú farbu. Pokožka hlivy je hladká, krémová, svetlohnedá až tmavomodrosivá, v závislosti od intenzity svetla a teplomilnosti jednotlivých druhov. Dužina je biela s príjemnou charakteristickou vôňou. Na lupeňoch, ktoré sú bielej, krémovej, alebo svetlosivej farby, sa vytvára veľké množstvo výtrusov, ktoré možno pozorovať vo forme prášku. Hliva predstavuje kozmopolitný druh, ktorý má pôvod v Číne. Vyskytuje sa po celom svete, hlavne v európskych listnatých lesoch. Iba výnimočne sa objavuje v ihličnatých lesoch. Obľúbeným prírodným biotopom, ktorý tvorí prirodzený substrát pre rast a čerpanie živín, sú odumierajúce alebo už odumreté stromy, pne, konáre listnatých drevín – buk, breza, dub, javor, topoľ, vŕba. Rastie v širokom spektre teplôt od 15 do 31 °C. Za ideálnych podmienok nachádzame hlivu ustricovitú v našich zemepisných šírkach od konca leta, cez jeseň až do chladných zimných mesiacov.

Obsahové látky

Huby sú považované za zdravé a chutné potraviny s nízkym obsahom kalórií a vysokým obsahom bielkovín, vitamínov a minerálov. Obsah živín závisí od kmeňa, pôvodu, typu substrátu a obdobia zberu. Medzi najdôležitejšie farmakologicky účinné látky v liečivých hubách patria polysacharidy, statíny, steroly, triterpény. Čerstvé plodnice hlivy ustricovitej obsahujú vysoké množstvo vody (80 - 90 %), bielkovín (40 %), sacharidy, nízke percento tukov a cukru, preto je ich konzumácia odporúčaná predovšetkým obéznym ľuďom a pacientom s diabetom.

Hlavnými zložkami sušených plodníc (sušiny) sú polysacharidy a proteíny, obsah lipidov je nízky...

PharmDr. M. Šutorová