slovensky: chinínovník lekársky
latinsky: Cinchona officinalis L.
česky: chinovník lékařský
rusky: Хи́нное дерево, цинхона
nemecky: Chinarindenbäume
anglicky: Cinchona
rusky: Хинное дерево, цинхона
maďarsky: Kínafa
francúzky: Cinchona
španielsky: Cinchona
taliansky: Cinchona
poľsky: Chinowiec, drzewo chinowe
čeľaď: Rubiaceae
Opis: Chinínovník je drevina z rodu dvojklíčnolistových rastlín, sú to štíhle, aj j rozložité stromy alebo kríky s dlhostopkatými, vždyzelenými listami. Majú koncové alebo pazušné metliny s päťpočetnými voňavými kvetmi. Chlpatá kvetná koruna je ružová. Plod je podlhovastá uzatvorená tobolka. Domovinou chinínovníka sú Andy, horské oblasti tropickej Ameriky. Dobre znášajú podmienky až do výšky 3500 m n. m. Začal sa umelo pestovať v tropických oblastiach, najviac v Mexiku, Guatemale, Bolívii, v Indii, Indonézii, hlavne na Jáve; tiež na niektorých miestach Afriky. Chinínovníku vyhovujú aj miernejšie klimatické podmienky, úrodná, najlepšie sopečná pôda s dostatočnou teplotou (18 - 20 ˚C) a primeranou vlhkosťou. Príbuzných chinínovníka je okolo 40 druhov. Selekciou sa získali odrody s vysokým obsahom chinínu
Pre liečivé vlastnosti chinínovníka sa umelo pestoval v Španielsku už v 17. Storočí. Traduje sa, že chinínovníkom bola vyliečená grófka Chinchon, manželka miestodržiteľa v Peru a rozšírila kôru ako liečivo . Podľa nej chinínovník pomenoval botanik K. Linné.
Najväčším producentom chinínovníkovej kôry bola do polovice 19. storočia Bolívia a Peru. Peru úzkostlivo chránilo vývoz aj šírenie chinínovníkov z krajiny. Holanďanom sa však podarilo vyviezť semená a sadenice chinínovníka, úspešne ich rozšírili na Jáve a Sumatre. Angličania priniesli tajne chinínovník z Bolívie a vysádzali ich na Cejlóne a južných svahoch Himalájí. Japonci v roku 1942 založili plantáže chinínovníka na Taiwane. Vytvorili rozsiahle kultivované oblasti aj v južnej Ázii a v subtropických oblastiach bývalých sovietskych republík.
Jezuiti zaviedli kôru medzi liečivá v Ríme a Španielsku. Už v roku 1655 sa predávala droga v Londýne ako tzv. jezuitský prášok – Pulvis Jesuitorum.
Zber: kôra zo 6 - 7 ročných rastlín, tiež kôra z konárov, výhonkov a koreňov
Obsahové látky a účinky: Drogu predstavuje chinínovníková kôra – Cinchonae cortex (syn. Chinae cortex, Cinchonarum cortex. Účinné látky možno získať aj s ďalších rovnocenných druhov.
Do mierneho pásma v Európe sa ročne dostane až 15.000 chorých. Úmrtnosť je do 5 %. Týka sa to aj turistov a prisťahovalcov Slovenska a Čiech. Druhy komárov, ktoré prenášajú maláriu, sa už objavili aj na našom území, zatiaľ však riziko nákazy podľa odborníkov nehrozí.
Francúzski chemici Pelletier a Caventou izolovali v roku 1820 z chinín kôrychnínovníka. Zistili, že práve tento alkaloid má protimalarické účinky. V roku 1944 sa podarila jeho syntéza, avšk pre vysokú náročnosť výroby sa naďalej získava z rastlinných zdrojov
Obsahuje až 17% chinolinových alkaloidov, kyselinu chinovej a jej glykozidy, chinín, cinchonín, cinchonidin a chinidín, katechínové triesloviny, horčiny. Používa sa pri liečbe malárie, vysokých teplotách sprevádzaných potením, srdcovej arytmii, tachykardii, gastritíde a iných žalúdočných ťažkostiach, tiež ako lokálne anestetikum tlmiace bolesť, podporuje trávenie a posilňuje organizmus. Chinín je protoplasmatický jed, tlmiaci rôzne enzymatické procesy, zastavuje rast mikrooragnizmov a zabíja baktérie.
Recepty:
Práškovaná droga: užívať v priemerných dávkach 0,1 - 1 g.
Odvar: 0,5 g drogy.
Vodný výťažok chinínovníkovej kôry: na jednotlivú dávku 0,5 g .
Liehový extrakt : obsah 0,9 -1,1 % chinínových alkaloidov sa dávkuje po 15 - 40 kvapkách v poháriku s vodou 2-3-krát denne. Najčastejšie sa užíva pred jedením.
Chininium chloratum /alebo Chininium hydrochloricum: pri malárii sa podáva 3 hodiny pred očakávaným atakom horúčky v dávke (pro dosi) 0,2 g, alebo deň pred atakom 0,5 g každých 6 hodín.
Nežiaduce účinky: 1 g chinínu vyvoláva tzv. chinínovú opilosť, už dávka 2 g drogy môže skončiť letálne, dávka 5 g chinínu vyvolá otravu.
Toxicita: smrteľná dávka je 10 g, toxické príznaky sa prejavia zhoršením sluchu, hučaním v ušiach, závratom, vracaním, bolesťoui hlavy, búšením srdca, malátnosťou, halucináciami, delíriom, zrakovými poruchami až slepotou, spomalenou srdcovou akciou. Príčinou smrti je ochrnutie dýchacieho centra, zadusenie a zástava srdcovej činnosti.
Toxické účinky chinidínu majú rovnakú symptomatológiu ako chinínové, sú však trochu slabšie. Na srdcový sval však účinkuje chinidín výraznejšie.
Upozornenie: pre povzbudzujúci účinok a chuťové dráždenie jazykových receptorov horkosti sa chinín využíva pri príprave osviežujúcich nápojov – toník. Nesmú ich však piť deti, gravidné ženy a všetci chorí, ktorí majú kontraindikáciu s chinínom.
Terapeutická skupina: antimalarikum, antipyretikum, analgetikum, antiparazitikum, amarum, stomachikum, roborans, tonikum.
Recepty:
Práškovaná droga: užívať v priemerných dávkach 0,1 - 1 g.
Odvar: 0,5 g drogy.
Vodný výťažok chinínovníkovej kôry: na jednotlivú dávku 0,5 g .
Liehový extrakt : obsah 0,9 -1,1 % chinínových alkaloidov sa dávkuje po 15 - 40 kvapkách v poháriku s vodou 2-3-krát denne. Najčastejšie sa užíva pred jedením.
Chininium chloratum /alebo Chininium hydrochloricum: pri malárii sa podáva 3 hodiny pred očakávaným atakom horúčky v dávke (pro dosi) 0,2 g, alebo deň pred atakom 0,5 g každých 6 hodín.
