Vyštudoval prírodné vedy a teológiu a stal sa mníchom, neskôr opátom augustiniánskeho opátstva sv. Tomáša v Brne. V ňom zriadil záhradu s rozlohou 2 hektárov, v ktorej pestoval približne 28 000 rastlín, včelín a meteorologickú stanicu, kde experimentoval.
Už na začiatku svojej vedeckej činnosti v roku 1850 vyhlásil na tú dobu priam prorocké vyhlásenie, keď povedal: Rastlinný a živočíšny život sa rozvíja stále bohatšie, najstaršie formy čiastočne miznú, aby urobili miesto novým, dokonalejším.
V záhrade opátstva sa venoval najmä pestovaniu hrachu siateho ? Pisum sativum. Pri ňom sa sústredil na štúdium a sledovanie jeho výšky, tvaru a farby struku, tvaru a funkcie semien, polohy a farby kvetov. Zaviedol pojmy recesívny a dominantný znak vo vzťahu k určitým črtám. Hlavné experimenty uskutočnil v rokoch 1856 ? 1863 a o tri roky na to publikoval prácu Versuche űber Pflanzen-Hybriden, v ktorej formuloval základné zovšeobecnenie, ktoré sú dnes známe ako Mendelove zákony:
- Zákon uniformity hybridov
- Zákon štiepenia znakov
- Zákon o nezávislej kombinácii génov.
Tieto zákony sa stali základnými zákonmi dedičnosti, ktoré platia pre rastliny a pre živočíchy. Keďže na ich zdôvodnenie použil práve vtedy začínajúce metódy bioštatistiky, väčšina jeho rovesníkmi ich neprijala a mnohí ich platnosť neuznávali a rozpútal sa vedecký spor. Mendel však výsledkom svojich výskumov veril. Tento spor sa ukončil v prospech Mendela až začiatkom 20. storočia. V súčasnosti závery genetiky ako vedného odboru našli široké uplatnenie a využívajú sa najmä v poľnohospodárstve, v zdravotníctve, v ekológii, sociológii, alebo v práve.
Vo svojom včelíne uskutočňoval výskum vlastností jednotlivých plemien včiel, ako prvý sa zaoberal myšlienkou kontrolovaného párenia matiek, sledoval zberovú aktivitu včiel v závislosti od niektorých faktorov, na základe svojich pokusov hlásal studené zazimovanie silných včelstiev, navrhol zjednodušený variant spolkového úľu, ktorý mal väčší vnútorný priestor. V roku 1872 ho zvolili za podpredsedu moravského včelárskeho spolku a v roku 1877 sa stal čestným členom tejto organizácie.
V areáli opátstva zriadil meteorologickú stanicu, v ktorej od roku 1857 systematicky sledoval údaje o vlhkosti, teplote, tlaku, zrážkach, ozóne, ktoré pravidelne na konci mesiaca zasielal až do svojej smrti do Meteorologického ústavu vo Viedni. Niektoré závery zo svojho pozorovania publikoval v 9 vedeckých prácach, ktoré vtedajší odborníci vysoko ocenili. Na ich základe sa stal i uznávaným meteorológom.
V roku 1883 rok pred svojou smrťou Mendel povedal: I keď som musel vo svojom živote prežiť veľa trpkých chvíľ, musím priznať, že krásne a dobré prevládali. Moja vedecká práca mi prinášala veľa uspokojenia a som presvedčený, že ju zakrátko uzná celý svet.
Táto jeho vtedy ešte prorocká predpoveď sa splnila v plnom rozsahu.
Johanna Gregora Mendela (1822 - 1884) história vedy právom označila za otca a zakladateľa genetiky, ktorý prispel aj k založeniu vedného odboru bioštatistika.
Na znak úcty a významu jeho diela bola v Brne jeho menom pomenovaná poľnohospodárska a lesnícka univerzita ako Mendelova univerzita v Brne, zriadené múzeum, pomenované námestie, ulica a postavený pomník s jeho typickým vyjadrením: Môj čas príde. Je ho menom je pomenovaná aj prvá česká meteorologická stanica na Antarktíde a v rodisku zriadená pamätná izba. Bol zaradený medzi svetové osobnosti apidológie.
Dr. h. c. prof. RNDr. J. Čižmárik, PhD.
