V Spišskej Belej na Hviezdoslavovej ulici 21 stojí dom, v ktorom býval a ordinoval MUDr. Michal Greisiger (1851 – 1912), o ktorom pamätná tabuľa osadená na priečelí tohto domu hlása, že bol lekár, prírodovedec, archeológ a propagátor Vysokých Tatier.
Analýza jeho života a diela ukazuje, že to bol veľmi obetavý lekár, ktorý svojmu regiónu poskytoval na vtedajšiu dobu špičkovú lekár-sku starostlivosť, ktorá mu už počas jeho života vyniesla označenie ľudomila a filantropa, ale myslím si, že bol aj rovnako veľkým prírodovedcom vo vedných odboroch botanika, zoológia, meteorológia, alebo mineralógia.
Svoj voľný čas väčšinou venoval túram do Vysokých Tatier, v ktorých si všímal nielen ich krásu, ale i prírodné bohatstvo. Na týchto túrach zozbieral vyše 40 nových dovtedy neopísaných rastlín najmä z okolia Belianskej jaskyne. Z nich vytvoril herbár, ktorý roku 1885 venoval Karpatskému múzeu v Poprade. Tento herbár mal zaujímavú históriu a osud. Ešte roku 1890 bol potvrdený ako exponát v tomto múzeu, potom ho niekto postupne vykradol a zničil. Takže dnes nie je v tomto múzeu ani jedna herbárová položka. Až roku 1994 sa našli jeho fragmenty a ukázalo sa, že v ňom boli aj vzácne položky, medzi ktoré patria druhy Primula farinosa, Primula auricula, Eriophorum angustifolium, ktoré objavil a opísal z okolia Spišskej Belej, a Primula longifl ora, ktorú našiel v blízkom Ždiari i v Belianskych Tatrách.
V Tatrách sa spolu so Samuelom Weberom pokúšali vysadiť Rhododendron hirsutum ako predstaviteľa alpských a marmarošských rododendronov.
Za svojím domom zriadil záhradu, v ktorej pestoval liečivé, úžitkové, okrasné a exotické rastliny (rododendrony, mahónie, strom Ginkgo biloba). Postavil v nej aj skleníkový domček, v ktorom pestoval teplomilné a tropické rastliny.
Svoje originálne pozorovania z botaniky publikoval v štúdii o ihličnatých lesov vyskytujúcich sa vo Vysokých Tatrách (A Magas Tátra fenyvesei), ktorá vyšla roku 1899. V ďalšej štúdii Die Gemsenhöhle (Zergebarlang) opísal svoje pozorovania z Kamzíčej jaskyne, v ktorej zistil výskyt 32 druhov vyšších rastlín, machorastov, medzi nimi i vzácneho druhu Plagiobryum demissum.
K botanike viedol aj svoju dcéru Irmu, ktorá sa profi lovala tiež vo výskume flóry Vysokých Tatier a špeciálne sa zaoberala rodom Euphrasia (očianka). Stala sa manželkou botanika prof. dr. Štefana Györffyho, ktorý bol odborníkom na machorasty a lišajníky. Spolu podnikali túry za poznaním flóry Vysokých Tatier.
Roku 1889 uverejnil v ročenke Uhorsko-karpatského spolku v podobe malého oznámenia Aufruf (Výzvu) na systematické pozorovania vtáctva, ktorá mala viesť k podpore ornitológie ako dôležitej súčasti zoológie. On sám bol veľmi aktívny ornitológ, keďže opísal a vypreparoval viaceré vzácne druhy vtáctva, ktoré podľa potreby aj liečil. Po smrti bol v nekrológu označený za najstaršieho a najsvedomitejšieho ornitológa Kráľovského uhorského ornitologického ústredia v Budapešti, ktorý bol medzi prvými pozorovateľmi vtáctva. Bol členom aj korešpondentom tohto ornitologického ústredia.
Podnikal cesty do oblasti Gánoviec, Veľkej Lomnice – Burchbrichu, Kežmarku, Javoriny a chotára Spišskej Belej, na ktorých zozbieral a zdokumentoval obrovské množstvo nálezov a artefaktov, vecí a predmetov, ktoré používali naši predkovia, ktorí tu žili v dávnych časoch.
Mnohé pozoruhodné výsledky dosiahol v zbieraní a štúdiu minerálov, z ktorých mnohé venoval roku 1888 Karpatskému múzeu v Poprade.
Zaujímal sa aj o paleontológiu a o svojich nálezoch hlavne z lokality Gánoviec uverejnil štúdiu v ročenke Spolku spišských lekárov a lekárnikov, ktorá vyšla roku 1907. Postupne si z tejto oblasti vytvoril paleontologickú zbierku, ktorú jeho dcéra Edita roku 1951 predala Kežmarskému múzeu.
Zo svojich štúdií napísal vyše 40 pôvodných vedeckých prác, z ktorých viaceré sú citované dodnes.
Počas svojho života zastával viaceré funkcie.
Bol zakladajúci člen Rakúskouhorského ornitologického spolku, predseda Rybárskeho spolku Popradskej doliny, zakladateľ Botanickej záhrady liečivých rastlín v Spišskej Belej. Stal sa lekárom, ktorý často predpisoval recepty založené na liečivých rastlinách, z ktorých lieky pripravovali miestni lekárnici, venoval sa zdravotníckej osvete, bojoval proti alkoholu a fajčeniu, nadšene podporoval turistiku. Je po ňom pomenovaná ryba, ktorá bola objavená v Belianskej jaskyni Lipura greisigeri Biró. Dostalo sa mu aj prívlastku ako lekár chudobných.
Roku 1990 bolo v dome, v ktorom býval, zriadené na jeho počesť múzeum nesúce jeho meno. Expozícia o jeho živote a diele je sústredená v 4 miestnostiach. V prvej miestnosti sú sústredené najdôležitejšie informácie o jeho živote a diele a aj jeho busta. V druhej miestnosti sa nachádzajú jeho výsledky z vedných odborov botaniky a zoológie. V tretej miestnosti je nábytok z jeho príbytku a ordinácie a knižnica. Zo zachovaného fragmentu jeho korešpondencie sa dozvedáme, s ktorými vedeckými osobnosťami udržiaval kontakty. Vo štvrtej miestnosti je ilustrovaný jeho podiel výskumu v archeológii, záver jeho života, fotografia jeho hrobu a vyslovené slová vďaky za jeho celoživotné dielo.
