Oddávna riadi náš životný rytmus východ a západ slnka, v posledných rokoch však tento fakt prestávame brať do úvahy. Prehliadame signály našich biologických hodín, žijeme často v zajatí začiatku a konca pracovnej doby, termínov, stretnutí, porád a nespočetného množstva ďalších úloh. Podľahli sme rýchlemu tempu modernej doby a vzali sme životný rytmus do svojich vlastných rúk. Dni sme si umelo predĺžili a noci skrátili. A zjavil sa tu neočakávaný fenomén – čoraz viac trpíme nespavosťou...

Spánok je jednou zo základných fyziologických potrieb, ktorú organizmus nie je schopný nijakým iným spôsobom nahradiť. Zdravý spánok priaznivo zasahuje do celého radu procesov v ľudskom tele – podporuje rovnováhu organizmu, fyzické zdravie, psychické schopnosti, posilňuje imunitu. Nedostatok spánku má naopak vplyv na vyčerpanosť organizmu, oslabuje jeho reakcie a znižuje jeho obranyschopnosť.

Zdravotné riziká nedostatku spánkuVyčerpanosť organizmu zapríčinená deficitom spánku je náporom na našu fyzickú schránku a môže vyústiť až do ochorení srdca a ciev – odzrkadlí sa na zvýšení krvného tlaku a srdcovej frekvencie. Môže tiež ohroziť metabolizmus, hospodárenie s cukrami a spôsobiť tak prediabetický stav a obezitu. Dlhodobý nedostatok spánku či jeho znížená kvalita sú rovnako náporom na našu nervovú sústavu i náš mozog, môžu negatívne ovplyvniť rozumové funkcie, vrátane pamäťových schopností či schopností spracúvať informácie. Dlhotrvajúca absencia spánku môže vyústiť až do závažných duševných porúch – úzkostných stavov či depresií. Podľa správy uvedenej v časopise Journal of American Medical Association, nedostatok spánku môže mať negatívny dopad aj na vznik ďalších závažných psychických ochorení, ako sú Parkinsonova či Alzheimerova choroba či porúch správania sa u detí. Pri spánkovom deficite môže dôjsť časom k nabúraniu vnútornej rovnováhy organizmu a následne k narušeniu jeho obranných schopností, oslabeniu imunitného systému, a tým k zníženiu odolnosti organizmu voči vírusovým či bakteriálnym infekciám...

...