Od prvopočiatkov získavania liečiteľských,aj všeobecne medicínskych, poznatkov spravidla nechýbalo filozofické zdôvodnenie či podopretie prijatých informácií. V novodobých dejinách vyžadoval pokrok v rozvíjajúcich sa prírodovedných disciplínach začlenenie skúmaných zákonitostí do sústavy známej reality. Pretože človekovi na normálnej intelektuálnej úrovni nestačí iba odpoveď na otázku čo je to, ale chce vedieť aj načo alebo prečo. Intenzívne sa snaží pochopiť teleológiu a zmysel poznaných skutočností. Preto bádateľ ale aj každý kto aplikoval skúmané poznatky do praxe skôr-neskôr dopel k osobne akceptovanému svetonázoru.
Štyridsiať rokov minulého režimu nebol prípustný slobodný náhľad na obklopujúce javy v biologickej oblasti, ani v spoločenských vzťahoch. Bolo striktne nariadené iba ateistické vysvetľovanie prírodných aj sociálnych súvislostí. Vyznávanie, alebo aspoň konformné proklamovanie materialistického svetonázoru pri vstupných pohovoroch na vysokoškolské štúdium bolo podmienkou prijatia. Skutočný alebo formálny súhlas so štátnou ideológiou mal existenčnú prioritu pred intelektulánymi a etickými hodnotami adepta. Pedagogické a ďalšie vybrané profesie podliehali previerkam a ideologickým čistkám aj priebežne počas zamestnania. Získanie akademických titulov
bolo podmienené skúškou z marxistickej ideológie a, pochopiteľne, aspoň s verbálnym súhlasom s ňou. Nekompromisne boli z niektorých profesií vylučovaní tí, ktorí neboli ochotní prijať všemocnú náhodu ako silu zodpovednú za vznik a fungovanie vesmíru a Zeme so všetkými fyzikálnymi a biologickými dannosťami. Bol diskriminovaný každý, kto neuznával vznik prírodných zákonov bez Zákonodarcu.
Výsmechom bola terminologická zlátanina s označením vedecký ateizmus. Aj priemerne vzdelaný stredoškolák vie, že viera alebo nevera v Boha patrí medzi filozofické kategórie a preto ju iba v nich možno hodnotiť. Vedecky dokazovať že niečo alebo niekto neexistuje a zriadiť k tomu dobre honorovaný rozvetvený propagandistický aparát by bol za normálnych okolností prípad pre psychiatra. V slobodnom svete bolo preto pripodobnenie zbytočného a nezmyselného výskumu ku komunistickému "vedeckému ateizmu" opodstatnene považované za dehonestáciu a urážku.
Niektoré deformácie neslávnej totality by nás dnes už nemuseli zaujímať, keby tento neslávny minulý čas nezanechal na mnohých hlboké stigmy, ktoré pretrvávajú dodnes. Hraničí s obsedanciou ak sa niekomu pri slove ateizmus vybaví dodatok vedecký. Zabúdajú že takáto asociácia je iba hanebný relikt mocensky vnucovaného materializmu.
Na rozdiel od slobodných a morálne nedeterminovaných bádateľov, u nás niektorí iba s nemiestnym ostychom pripustia svoje nematerialistické presvedčenie, akoby bol dôvod ku komplexom z odklonenia od predtým nariadených dogiem. Generácia vychovávaná bez nadirigovanej svetonázorovej orientácie ale aj všetci ktorí uvažujú v súhlase s logikou a etikou vlastného svedomia môžu slobodne interpretovať svoj postoj k skúmaným objavom. Aj najvýznamnejší svetoví bádatelia v rôznych odboroch skromne akceptovali hranice vedeckého poznania za ktorými je nevyhnutná viera - viera v inteligentné riadenie vesmíru alebo v chaos nepredvídanej, neplánovanej náhody.
Vyjadrenie filozofického náhľadu v odborných prírodovedných aj špeciálne v lekárskych publikáciách je preto vo svete bežné a prirodzené.
V živej aj neživej prírode neodškriepiteľbe vládne dôsledná teleológia, účelovosť smerujúca k stanovenému cieľu. Je zreteľná pri fyzikálnych, biochemických aj fyziologických dejoch. Jasne ju možno pozorovať pri autonómnej regulácii jedincov celej fauny aj flóry. Je dokonalá v medzidruhových vzťahoch a súhre biologických systémov, ale aj pri globálnej ekologickej regulácii živej aj neživej prírody. Cieľavedomé a zmysluplné prírodné zákony smerujú k zachovaniu a rozvoju života jedinca, druhov aj súhry biologických systémov. Domnievať sa že takáto dokonalá harmónia účelných a cieľavedomých zákonov podľa ktorých sa všetko vo vesmíre spravuje mohla vzniknúť a môže existovať bez Stvoriteľa je naivná a v rozpore s elementárnou logikou. Dané prírodné zákony sú dokonalé. Nemožno ich vylepšiť ani meniť. Ich nerešpektovanie vedie k poruchám, alebo zániku. Všetky účinné preventívne aj kuratívne postupy sa aplikujú v súhlase s biologickými a fyziologickými zákonitosťami. Medicína zaznamenáva najväčšie úspechy keď sa zameria na udržanie a obnovu pôvodnej, štandardnej fyziologickej súhry organizmu.
Množstvo špekulatívne vytvorených dietetických ale aj všeobecne liečebných predpisov, ktoré nerešpektujú normálne požiadavky a funkciu ľudského organizmu sú odsúdené na neúspech. Žiaľ, niekedy až po napáchanej ujme na zdraví a živote.
Pri určení vhodnosti výživových komponentov je predpoklad poznať zloženie a činnosť ľudského zažívacieho systému. Inštruktážna je komparatívna morfofyziologia zažívadiel živočíšnych druhov v porovnaní s ľudským tráviacim systémom. Už z anatómie humánnych tráviacich orgánov vyplýva že patríme medzi omnivory. Naša strava má byť preto rozmanitá, čo najpestrejšia. Prinútiť človeka na jednostrannú výživu karnivorov alebo fruktivorov môže priniesť iba negatívne následky.
Iná otázka je proporcionálne zastúpenie živín v ľudskej strave. Život je príliš krátky aby sme experimentovali s výživou kvôli zisteniu jej účinkov na jednotlivca ale najmä na dôsledky na potomstvo. Tu môže veľmi pomôcť alimentárna etnografia. Pozorovať rôzne národy a etnické skupiny so zabehanými stravovacími návykmi a skúmať ich zadravotný stav. Potom sa dá hodnovernejšie odporúčať podieľ jednotlivých živín a potravinových druhov v stravovacom režime.
Aplikácia poznatkov vyplýva, v prípade vhodnosti stravy, zo základnej medicínskej a filozofickej otázky, na akú stravu bol vytvorený ľudský zažívací systém. Túto skutočnosť musíme rešpektovať pretože pôvodné určenie nevieme a nesmieme meniť.
Zemská biosféra zahŕňa nesmiernu rozmanitosť životných foriem. V tkanivách organizmov je nesčitateľné množstva biochemických zlúčenín. Predsa je základná látka na ktorej, priamo alebo nepriamo, závisí všetok život. Je to chlorofyl. Tento jedinečný zelený horčíkový chelát sprostredkuje pomocou slnečnej energie z kysličníka uhličitého a z vody premenu anorganických látok na organické. Bez tejto fotosyntetickej asimilácie by nevznikly ústrojné látky, ktoré podmieňujú, priamo alebo nepriamo, existenciu všetkej flóry aj fauny. Z teleologického hľadiska je dôležité, že sa pri tomto globálne prebiehajúcom procese, ktorý z neživej hmoty vytvára živú, produkuje existenčne nevyhnutný kyslík. Vyššie aj nižšie rastliny tak podmieňujú a zabezpečujú plyn potrebný na vitálne nevyhnutné dýchanie všetkých živých organizmov.
Obdivujeme geniálnu cieľavedomosť a absolutnú ekologickú čistotu dokonalej fotosyntetickej asimilácie.
Chlorofyl predstavuje porfyrín so štyrmi pyrolmi, ktoré tvoria chelátovú väzbu s magnéziom. Ako chromoproteid je viazaný s bielkovinou.
Zaujímavá je komparácia chlorofylu s chemicky aj štrukturálne príbuznou a v živočíšnej ríši nevyhnutnou zlúčeninou ktorú predstavuje červený hemoglobín. Podobnosť obidvoch chromoproteidov je zarážajúca.
Pigmentová zložka hemoglobínu - hem, je tak isto ako v chlorofyle tetrapyrol, iba chelátovú väzbu tvorí so železom. Rovnako má v štruktúre aj bielkovinovú zložku, v tomto prípade globín.
V obidvoch, pre život rastlín a živočíchov najdôležitejších, zlúčeninách sú použité rovnaké stavebné prvky. Jasne možno dešifrovať ten istý rukopis Tvorcu a aspoň čiastočne pochopiť nepatrný zlomok z Jeho dokonalej projekcie.
V prírode nie je nič náhodné ani chaotické. Určenie každej zlúčeniny je nasmerované k celkom pragmatickému cieľu. Všetky prirodzené, fyziologické deje majú stanovený priebeh a pôsobenie. To sú dannosti ktoré každý lekár musí akceptovať a prispôsobiť k nim svoje preventívne aj teraapeutické úsilie.
Sugestívna príbuznosť chlorofylu s hemoglobínom vnímavému pozorovateľovi napovie, že rastlina je touto látkou určená aj pre ľudský organizmus. Navyše, obsah horčíka v rastlinnom pigmente vynikajúco saturuje jeho potreby v metabolických procesoch živočíchov . Dôležitosť magnézia podtrhuje, že je nevyhnutnou súčasťou okolo 100, enzýmov fungujúcich v bunkovom metabolizme. Prítomnosť medi v chlorofyle je alikvotná s percentom aké je zastúpené v živočíšnej krvi. Listová zeleň vo výžive ideálne saturuje aj tento stopový prvok pri hematopoéze /krvotvorbe/.
Obsah železa v rastlinách je, pri pravidelnom konzumovaní chlorofylových rastlín, dostatočný pre krytie týmto prvkom a zaistenie prosperity živočíchov.
Popri chlorofyle, ktorý sa v prevencii aj terapii arterosklerózy považuje za veľmi účinnú zložku, obsahuje listová zeleň ďalšie nevyhnutné látky. Sú to predovšetkým flavonoidy. Z vitamínov, najmä kyselina askorbová,kyselina listová, provitamíny A, minerálie, stopové prvky a ďalšie potrebné substancie. Pre všetky nutritívne ale aj preventívne a terapeutické osobitosti chlorofylovej zložky v potravinách sa zdá že ich súčasná propagácia nie je v priamej úmere k ich výnimočnej dôležitosti. V záujme pravdy treba priznať, že nebolo treba objaviť dôležitosť chlorofylu, ako skôr aktualizovať dávno známe, ale poväčšine zabudnuté poznatky, či skôr požiadavky.
Biblia uvádza už zpred vyše tritisíc rokov starej knihy Genesis, v dvadsiatomdeviatom verši prvej kapitoly: "Potom Boh riekol, hľa dávam vám všetky rastliny...". V osemnástom verši tretej kapitoly, v načrtnutí perspektívy tvrdej reality: "Tŕnie a bodľačie ti bude rodiť /zem/, a predsa ty máš jedávať poľné byliny." V dvanástej kapitole knihy Exodus v ôsmom verši je striktné nariadenie pre Izraelitov že upečené mäso budú konzumovať s nekvaseným chlebom. "a k tomu s horkou zelinou budete ho jesť," znie dodatok, ktorý v žiadnom prípade nie je daný ako podnet k námietkám alebo k verejnej diskusii. Podobný imperatív je aj v knihe Numeri v deviatej kapitole jedenásteho verša, že predpísané potraviny budú sa "jesť s nekvasenými chlebmi a horkými zelinami".
Chuťová kvalita horkosti je poväčšine úmerná k sýtosti zeleného sfarbenia ktoré je priamo závislé od obsahu chlorofylu. Išlo teda najmä o nariadenie užívať túto látky. Medzi najčastejšie rastliny ktoré v teritóriu Izraelitov zodpovedajú pradávnym požiadavkám patrí aj púpava a čakanka.
Isté je, že pisateľ biblických kníh, Mojžiš, nevedel nič o biochémii ani o farmakodynamike účinných rastlinných látok. Bol iba sprostredkovateľom požiadaviek Toho, ktorý vytvoril rastliny aj človeka. Ak by sa myšlienke dôležitosti chlorofylu vo výžive chytili laickí fanatici, urobili by to isté čo s neslávne známymi jednostrannými diétnymi predpismi v ktorých vyžadujú kúry obsahujúce "len". Náš zažívací systém by nezniesol výlučne iba bylinnú stravu. Nemáme k tomu špecializované zažívadlá ako prežúvavce /ruminantia/. Pri odporúčaní zelín preto platí "a k tomu". V praxi to znamená, že popri pestrej palete mnohých živín má byť pravidelným, každodenným primeraným dodatkom aj listová zeleň.
Dlhoveké etniká dokazujú správnosť úvahy o nevyhnutnosti chlorofylu v jedálnom lístku. Pravidelne ho v rôznej podobe konzumujú. Človek je ochotný pre svoj život vymýšľať prapodivné diety ktoré bývajú v rozpore z fyziológiou a biochemickými požiadavkami vlastného organizmu, namiesto aby siahol po dostupných prirodzených živinách. Zabúda že genialita nápadu je veľmi často v jednoduchosti.
Kvantitatívne menšinová, ale kvalitatívne nezastupiteľná súčasť každodennej ľudskej výživy v podobe listovej zelene ideálne uzatvára predpoklady pre zdravý ľudský život.
