V predchádzajúcich príspevkoch sme sa v rámci témy „Výživa, energetická rovnováha a metabolizmus živín“ venovali úlohe, ktorú hrajú základné živiny pochádzajúce z potravín v priebehu a za podmienok metabolizmu v ľudskom organizme. Postupne sme sledovali ich účinkovanie pri chronických ochoreniach, ktoré súvisia s energetickou rovnováhou a s reguláciou príjmu jednotlivých živín, ako sú obezita, metabolický syndróm a cukrovka.

V tejto časti  budeme venovať pozornosť podvýžive a nesprávnej, nevyváženej  výžive (označovanej tiež ako malnutrícia). Stav podvýživy alebo nevyváženej výživy nastáva pri  príjme potravy, v ktorej je nedostatok jednej alebo viacerých výživových zložiek (špecifická podvýživa), alebo pri celkovo nedostatočnom príjme ináč vhodnej stravy (všeobecná podvýživa). Takáto definícia podvýživy nie je jednoznačná za každých okolností. Nevyhnutné je totiž vziať do úvahy, že úplne zodpovedajúca, vhodná či primeraná výživa, teda rozsah v akom spĺňa požiadavky organizmu, sa  môže definovať len vo vzťahu k stavu konkrétneho konzumenta. Treba pri tom zohľadniť štádium jeho rastu a vývoja, stav zdravia, fyzickú aktivitu a pod.

Nedostatočná výživa je výsledkom nerovnováhy medzi  požiadavkami organizmu na výživu a energiu a zásobovaním, či prísunom  týchto zložiek cestou metabolizmu. Celková podvýživa  vzniká pri kvantitatívne nedostatočnom príjme živín a prejavuje sa spomalením rastu a stratou hmotnosti. Celková podvýživa a špecifická podvýživa je jednou z hlavných príčin chorobnosti a úmrtnosti, predovšetkým detí, v rozvojových oblastiach sveta. V technologicky vyspelých krajinách  sa podvýživa nezaraďuje medzi  hlavné zdravotné riziká, ale vyskytuje sa rôznym spôsobom v určitých špeciálne zraniteľných skupinách obyvateľstva. Viac si povieme práve o tejto forme  podvýživy, ktorá sa vyskytuje aj v našich podmienkach.

Ing. B. Krkošková, CSc.