Najväčšími producentmi koreninovej papriky na svete sú India, Čína a Mexiko. K tradičným pestovateľom koreninovej papriky v Európe patrí Španielsko, Maďarsko, Portugalsko, Francúzsko, Rusko, Taliansko, Srbsko, Bulharsko, Rumunsko, Česko a Slovensko. V súčasnosti však na Slovensku dochádza k výraznému poklesu pestovateľských plôch. Hlavnými dôvodmi sú nedostatok sezónnych zamestnancov, resp. brigádnikov a import tejto koreniny zo zahraničia.
Liekopisnou drogou je plod papriky – Capsici fructus, čo sú usušené, zrelé plody druhov papriky ročnej drobnoplodej (Capsicum annuum L. var. minimum (Miller) Heiser) a papriky kríčkovitej (Capsicum frutescens L.). Požadovaný je obsah kapsaicinoidov, vyjadrených ako kapsaicín, vo vysušenej droge minimálne 0,4 %. Kvalita koreninovej papriky určenej pre potravinárske a kuchynské využitie je podmienená hlavne obsahom kapsaicínu (vyjadruje sa v mg.kg-1, resp. percentuálne a prepočítava sa na SHU (Scoville Heat Units) jednotky a obsahom farbív (meraných v jednotkách ASTA (American Spice Trade Association).
Botanická a biologická charakteristika
Paprika ročná (Capsicum annuum L.) je jednoročná bylina z čeľade ľuľkovité (Solanaceae), dorastajúca do výšky 0,2 - 0,7 m. Koreňová sústava je tvorená hlavným kolovitým koreňom, z ktorého vyrastajú bočné, plytko koreniace korienky, prenikajúce do hĺbky 0,7 – 0,8 m. Stonka je bylinná, priama, v hornej časti rozkonárená, zelená až hnedozelená, smerom od bazálnej časti okrúhla, ku konci vegetácie drevnatejúca, smerom k apikálnej časti hranatie, dužinatie a rozvetvuje sa. Listy vyrastajú z pazúch vetvičiek, sú svetlozelené až tmavozelené, dlho stopkaté, vajcovité alebo kopijovité, celistvookrajové s pretiahnuto zaostreným apikálnym vrchom – na báze klinovité. Kvety vyrastajú po dvoch až troch zo stredu rozkonárenia, kvitnú v júni až septembri, sú malé obojpohlavné, pravidelné. Koruna je tanierovitá, v priemere 5 – 11 mm veľká. Má 5 – 7 tyčiniek zastrčených do rúrky koruny. Semenník je vrchný, dvojpuzdrový, čnelka malá, blizna bledozelená. Plod je predĺžená, 50 – 250 mm dlhá, dvoj-, troj- a viacpuzdrová vysychavá, dutá bobuľa s dužinatou, mäsitou stenou
oplodia. Semená sú obličkovito zaokrúhlené, žltobiele, obsahujú silicu (10 – 15 %), ktorá priaznivo ovplyvňuje kvalitu pomletej papriky. V jednom plode môže byť 75 – 350 semien, pričom sú umiestnené na centrálnej placente (semenník), zriedkavo na dorzálnej placente (žilky).
Regulácia negatívnych činiteľov
Choroby – sú to virózy, bakteriózy a mykózy. Pri pestovaní koreninovej papriky majú značný význam vírusové choroby, ktoré sa prejavujú najmä zaostávaním v raste, zakrpatenosťou a tvorbou mozaikových škvŕn na listoch, kde sa striedajú zelené a žlté (chlorotické) oblasti v dôsledku poruchy vývinu chloroplastov.
K hospodársky najvýznamnejším virózam papriky patria mozaika papriky (spôsobuje ju Tobacco mosaic virus, TMV), ružicovitosť papriky (Cucumber mosaic virus, CMV), pestrolistosť papriky (Alfalfa mosaic virus, AlMV) a krúžkovitosť papriky (Tomato spotted wild virus, TSWV). TMV sa prenáša mechanickým spôsobom a je nebezpečným pri pestovaní papriky v uzavretých priestoroch. Vírusy CMV a AlMV prenášajú vošky a TSWV je prenášaný strapkami, pričom vírus sú schopné nadobudnúť len larvy a prenášajú ho len dospelé jedince.
Z ochranných opatrení je dôležité pestovať odolnejšie odrody, k sejbe používať zdravé, certifikované osivo, dodržiavať hygienu rúk a náradia pri výsadbe a ošetrovaní priesad a pri práci s rastlinami. Odstraňovať buriny, likvidovať prenášačov – hmyz, čo najskôr po ich nálete na papriku a odstraňovať rastliny s nápadnými príznakmi viróz, aby neboli zdrojom infekcie pre ďalšie rastliny.
...
1,2 Prof. Ing. M. Habán, PhD., 2 doc. Ing. P. Bokor, PhD.
