V súčasnosti sme priamymi svedkami narastajúceho záujmu výskumu pri hľadaní zdraviu prospešných biologicky aktívnych látok liečivých rastlín a medicinálnych húb nevynímajúc. V príspevku prezentujeme odbornými štúdiami potvrdené vlastnosti hnojníka pozitívne ovplyvňujúce funkcie ľudského organizmu.
Hnojník obyčajný (Coprinus comatus) je v Európe a v Severnej Amerike všeobecne známa a hojne sa vyskytujúca jedlá a liečivá huba. Rastie od mája až do neskorej jesene často v skupinách hlavne na lúkach, pasienkoch, lesných okrajoch. Obľubuje pôdy bohaté na dusíkaté látky. Je jedlý, chutný. Na konzumáciu sú vhodné len mladé a uzavreté plodnice. Staršie exempláre rýchlo tmavnú a podliehajú tzv. autolýze, čím sa stávajú nepožívateľnými. Pre veľmi krátku skladovateľnosť však nie je v našich krajinách v zozname voľne rastúcich a na predaj povolených jedlých húb.
Chemické zloženie
Hnojník obsahuje dvadsať aminokyselín, z nich deväť esenciálnych, ktoré si ľudský organizmus nedokáže syntetizovať. Z vitamínov je to v hubách ojedinele sa vyskytujúci vitamín C, v hojnom množstve obsahuje vitamíny skupiny B (osobitne niacín, tiamín a ribo. avín), prekurzory vitamínu D. Minerály sú zastúpené hlavne draslíkom, obsahuje aj vápnik, horčík, sodík, železo a zinok, zo stopových prvkov mangán, je prirodzeným zdrojom medi. Hlavne v plodniciach a podhubí sa nachádzajúci vanád má podľa odborníkov významnú rolu v metabolizme krvných lipidov (cholesterolu), glukózy, kostí a zubov. Ďalšou kľúčovou zložkou je len v roku 2000 objavený komatín (chemicky 4,5dihydroxy2metoxybenzaldehyd). Obsahuje v značnom množstve optimálnu funkčnosť črevného mikrobiómu podporujúcu vlákninu (až 49 %), charakteristický je vysokým obsahom bielkovín (do 38 %). Polysacharidy (alfaglukány a betaglukány) v organizme účinne podporujú tvorbu najdôležitejších antioxidantov (glutatión, superoxiddismutáza, kataláza). Najvyššiu účinnosť vykazujú vo vode rozpustné polysacharidy z klobúkov.
Biologické účinky
Antidiabetické účinky
Štúdium hypoglykemických účinkov hnojníka je v posledných rokoch v popredí záujmu výskumu na celom svete, najmä v súvislosti s prudko narastajúcim výskytom cukrovky. Početné štúdie potvrdzujú antidiabetické účinky hnojníka: zníženie úrovne krvnej glukózy nalačno, ako aj po jedle (tzv. postprandiálna), tiež glykozylovaného hemoglobínu, redukuje glukoneogenézu a podporuje ukladanie glykogénu v pečeni. Pozitívne ovplyvňuje tzv. inzulínovú rezistenciu. Udáva sa aj schopnosť chrániť a dokonca do určitej miery regenerovať inzulín produkujúce betabunky pankreasu, obmedziť neskoré následky chronicky zvýšenej glykémie (poškodenie zraku, zlyhanie obličiek a pod. ). Zrejme najdôležitejšiu úlohu tu má vlastnosť polysacharidov blokovať aktivitu enzýmu alfaamylázy a synergizmus s ostatnými obsahovými látkami (Cao et al. , 2020). Po dlhodobejšej aplikácii dosiahnuté výsledky sú porovnateľné s v liečebnej praxi štandardne aplikovanými perorálnymi antidiabetikami. Oprávňujú tak odporúčať prípravky z hnojníka predovšetkým preventívne predisponovaným jedincom, v štádiu prediabetu, prípadne pod odborným dohľadom v rámci komplexnej liečby pri oboch typoch diabetu. Hepatoprotektívne účinkyV experimentálnej práci čínskych autorov (Zhao et al. , 2019) na zvieracích modeloch polysacharidy hnojníka podstatne znižovali predtým alkoholom poškodené funkcie pečene. Redukovali oxidačný stres, hromadenie tuku v pečeni (steatóza), zápal, zlepšili sa metabolické ukazovatele i detoxikačná kapacita.
Neuroprotektívne účinky
Výsledky zo srbskej štúdie (Karaman et al. , 2018) dokázali významný neuroprotektívny účinok hnojníka. Potvrdila sa schopnosť obmedzovať aktivitu acetylcholínesterázy v CNS, enzýmu podporujúceho degradáciu neurotransmitera vzruchov acetylcholínu na porovnateľnej úrovni ako pri štandardne aplikovanom liečive donepezil. Mohol byť tak prirodzeným potenciálnym partnerom v liečbe demencií, ako aj profylaktikum neurodegeneratívnych chorôb centrálneho nervového systému (Alzheimerova, Parkinsonova). Perspektívnym sa javí aj v prípadoch oddialenia prejavov staroby a na zlepšenie celkového stavu organizmu.
Imunostimulačné účinky
Ako prirodzený antiandrogénny modulátor posilňuje protinádorovú imunitu najmä v oblasti hormonálne podmienených malignít (prostata, vaječníky). Odporúča sa pri vekom podmienenej hypertrofii (zväčšovaní) prostaty u mužov (prírodný antiandrogén, blokujúci premenu testosterónu na dihydrotestosterón, znižuje hodnotu PSA).
Antiobezitné účinky
Potvrdili sa antiobezitné účinky hnojníka u ľudí s nadváhou a ťažkou formou obezity. Znižuje chuť na sladkosti.
Antimikrobiálne účinky
Zvyšuje celkovú odolnosť organizmu voči baktériám (stafylokoky, salmonely, coli), vírusom (HIV) a plesniam.
Gastrointestinálne účinky
Podporuje trávenie a črevnú peristaltiku (výhoda napr. pri návykovej zápche). Dobré výsledky sa dosiahli v liečbe hemoroidov.
Aplikačné formy, možné intolerancie, obmedzenia
Na trhu je hnojník ako tzv. potravinový doplnok vo forme kapsúl s obsahom prášku z celej huby alebo suchých či tekutých extraktov, zvyčajne s deklarovaným obsahom polysacharidov. Odporúča sa podávanie nalačno, spočiatku v nižších, postupne sa zvyšujúcich dávkach. Intolerancie sú zriedkavé a nezávažné. Z uvádzaných možno spomenúť dermatitídy u osôb predisponovaných na atopické prejavy (Nowakowski et al. , 2020). Do úvahy prichádzajúcim riešením môže byť dočasné, niekoľko dní prerušené podávanie, redukcia dávok a návrat k štandardným dávkam.
Nevhodné je užívanie hnojníka pri akútnej hnačke, pre nedostatok údajov v gravidite a období dojčenia.
Záver
Vďaka veľkému liečebnému potenciálu je hnojník napriek tomu, že je medzi medicinálnymi hubami menej známy, je nepochybné, že hlavne preventívne systematické používanie môže mať predovšetkým ako antidiabetikum mimoriadny význam. Ďalšie perspektívy sa javia v oblasti najmä vekom podmienených degeneratívnych ochorení centrálneho nervového systému, v predĺžení aktívneho života, či v podpore boja proti obezite.
PharmDr. Ľ. Farkaš
